Smazaný obsah Přidaný obsah
Idioma-bot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: sah:Рифт
štylistika a spresnenie
Riadok 2:
'''Rift''' (predtým v [[Slovenčina|slovenčine]] nazývaný '''brázda, prielom, priekopová priepadlina, hlbinný pokles''') je [[Zemetrasenie|seizmicky]] a [[Sopka|vulkanicky]] aktívna priekopová štruktúra (zóna) v [[Zemská kôra|zemskej kôre]], charakterizovaná poruchami [[poklesový zlom|poklesového charakteru]]. Rifotvé zóny dosahujú dĺžku niekoľko stoviek až tisícov kilometrov a šírkou od niekoľko km do stoviek kilometrov. Súbor riftov sa nazýva riftová zóna.
 
Termín rift, používaný v súčasnosti aj u nás, zaviedol nemecký petrograf a geológ [[Hans Cloos|H. Cloos]] (1855-1951) v roku [[1939]]. H. Cloos najskôr definoval rifty ako poklesy vzniknuté rozťahovaním kôry v oblastiach veľkých [[elevácia|elevácií]] a v osových zónach hlbokých [[depresia|depresií]]. Dnes sa riftom pripisuje aj štruktúrny význam a ich vznik sa dáva do súvislosti so [[rozchádzanie oceánskeho dna|zmenami v kôre]]. Jeho poklesávaním môže dôjsť k výraznému stenšeniu a [[kontinentálna kôra|kontinentálnej kôry]], čo môže mať za následok jej kolaps a vznik novej [[Oceánska zemská kôra|oceánskej kôry]] a oceánu. Vznik riftov sa preto označuje ako [[rifting]], alebo [[extenzia (geológia)|extenzia kôry]]. Rift, ktorého vývoj sa zastavil sa označuje ako [[aulakogén]].
 
Riftové zóny predstavujú oslabené zóny v zemskej kôre, na ktorých sa oddeľujú od seba [[Tektonická platňa|pevninské bloky]] a systémom zlomov v zemskej kôre vystupujemôže vystupovať na povrch [[magma]]. VyskytujúOsové sa v osových častiachčasti [[Stredooceánsky chrbát|oceánskych chrbtov]] sú teiž označované ako rifty, ale ajväčšinou sa pod týmto termínom chápu rifty na [[kontinent]]och. Často sú oceánskeOceánske a kontinentálne rifty na seba často napojené. Celková dÍžka svetových riftov sa odhaduje na 60 000 km.
 
== Delenie ==
* '''vnútrooceánske''' - nachádzajú sa na dne oceánov (napr. [[Severoatlantický chrbát]])
* '''medzipevninské''' - stred riftového údolia má už oceánsku štruktúru, ale na okrajoch je zachovaná pevninská štruktúra
* '''pevninské''' - sú stále uprostred pevninského bloku a majú pevninskú, aj keď čiastočne zmenenú kôru (ako príklad môžu slúžiť riftové zóny, ktoré prebiehajú severnou a západnou [[Európa|Európou]], tvoriace reťaz prelomov, riftových údolí, lineárnych štruktúr a lineárne usporiadaných [[bazalt]]ových [[extruzívna hornina|efúzií]] a [[intruzívna hornina|intrúzií]])
 
== Petrológia oceánskej riftovej zóny ==
V stavbe oceánskeho riftu sa dajú vyčleniť (podobne ako v stavbe [[Oceánska zemská kôra|oceánskej kôry]]) dve rozdielne zóny - vrchná zóna je tvorená hlbokomorskými [[sediment]]ami a [[Vyvretá honina|vyvretými]] [[bazalt]]ami s [[xenolit]]mi [[olivín]]ov a [[plagioklas]]ov, pochádzajúcich zo [[Serpentinizácia|serpentinizovaných]] [[peridotit]]ov spodnej zóny. Ďaľšími [[hornina]]mi, podieľajúcimi sa na stavbe spodnej zóny, môžu byť [[Metamorfóza (geológia)|metamorfované]] bázické a ultrabázické horniny a/alebo [[amfibolit]]y.