Jupiter: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Oprendek (diskusia | príspevky)
d →‎Mesiace: štylistika
Oprendek (diskusia | príspevky)
Riadok 102:
Podľa modelu s názvom ''[[Nice model]]'' sa planetárne embryo Jupitera utvorilo o niečo ďalej od Slnka, ako je teraz.<ref name="Zen" /> Jedným z dôkazov pre toto tvrdenie je fakt, že počas akrécie musela na zárodok Jupitera dopadať hmota prevažne v [[Skvapalňovanie|kondenzovanom]] stave, ale ťažké vzácne plyny napr. argón sa v predpokladanom pomere prvkov kondenzujú len pri teplotách nižších ako 30 [[Kelvin|K]]. To je niekoľkonásobne menej, ako predpokladaná teplota vo vzdialenostiach Jupitera počas jeho formovania. Jedno z vysvetlení tohto problému predpokladá oveľa nižšiu teplotu zárodočnej hmotviny v čase formovania Jupitera, iné sa snaží obísť problém tým, že Jupiter sa v skutočnosti sformoval vo vzdialenejších častiach slnečnej sústavy a až potom sa presunul (migroval) na súčasnú dráhu.<ref name="Special2003" />
 
V roku [[1984]] ukázali J. Fernández a W. Ip, akým mechanizmom by sa Jupiter mohol dostať do vnútorných častí slnečnej sústavy. V rannej histórii slnečnej sústavy sa totiž planéta stretávala s miliardami [[planétka|planétok]], ktoré míňala pri ich putovaní do oblastí [[oortov oblak|Oortovho mraku]] alebo až za hranice slnečnej sústavy. Pri týchto preletoch nastal efekt [[gravitačný prak|gravitačného praku]], čo znamená, že rýchlosť planétky sa preletom okolo Jupitera pod vplyvom jeho gravitácie zvýšila. Podobným spôsobom [[NASA]] urýchlila už niekoľko [[kozmická sonda|sond]] mieriacich do vonkajších častícčastí slnečnej sústavy. Pri každom gravitačnom urýchlení sa však Jupiter premiestnil nepatrne bližšie k Slnku rýchlosťou, ktorá je nepriamo úmerná [[pomer]]u hmotností Jupiter/planétka. Pri veľkom množstve takýchto gravitačných prakov mohol Jupiter kedysi migrovať smerom k Slnku rýchlosťou až 0,2 AU za 100 tisíc rokov.<ref name="Zen" >{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = Jiří Grygar
| titul = Žeň objevů 2005