Molpír: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 39 bajtov ,  pred 16 rokmi
chýba zhrnutie úprav
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
'''Molpír''' je starovekévrch [[hradisko]](354 m n.m.) nad obcou [[Smolenice]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a praveké [[hradisko]] na tomto vrchu.
 
Na vrchu Molpír (354 m n.m.) nad Smolenicami v Malých Karpatoch sa približne v [[šieste storočie pred Kr.|šiestom storočí pred Kristom ]] (staršia [[Doba železná doba]] – Hallstatt[[halštatská doba]]) na rozlohe 12-14 hektárov rozprestieralo veľké [[hradisko]]. Skladalo sa z troch nádvorí obtočených valmi. Impozantné opevnenie bolo postavené z voľne loženého kamenia, spevnené násypmi a drevenými konštrukciami. Našli sa tu stopy veží, opevnených brán a okrúhla bašta. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavený rad obytných drevených zrubov. Na hornom nádvorí, „akropole“, bol na svoju dobu veľký kamenný panský dom a rady terás s obydliami. Kultové miesto, tzv. chrám, bol vytesaný do skaly (202 x 6 m). V ňom boli tri do červena vypálené obetiská, pri nich [[lebka]] a kosti asi dvojročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité a geometrické idoly. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Zistili sa stopy po rôznej remeselnej výrobe a spracovávaní [[železo|železa]] a [[bronz|bronzu]]. Ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva (nástroje, zbrane, nože), odlievaní bronzu (tégliky), výrobe kamenných [[žarnov]]ov, tkáčstve a na obchode. Kontakt s vyspelým juhohalštatským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, [[jantár]]ové a sklené perly i napodobneniny bronzových nádob v keramike. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 ľudí. Našli sa pozostatky po ľudských obetiach, takže obyvatelia Molpíru boli pravdepodobne [[kanibal]]i. Hradisko [[kalenderberská kultúra|kalenderberskej kultúry]] bolo zničené niekedy okolo roku [[570 pred Kr.]] Zánik hradiska súvisí s množstvom kovových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, jedinou obeťou vojenského konfliktu je však obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z východu, ale vzájomné konflikty domácich skupín, súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou [[kočovník]]ov v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]], označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé predmety zdobené odlišným štýlom, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.
 
 
[[Kategória:Malé Karpaty]]
[[Kategória:ArcheológiaVrchy na Slovensku]]
[[Kategória:Archeologické lokality na Slovensku]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
131 809

úprav