Ján Still: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Adrian (diskusia | príspevky)
d kat
Atomique (diskusia | príspevky)
d kozmetika
Riadok 1:
'''Ján (Johann) Still''' (* [[26. január]] [[1805]] -– † +[[23. január]] [[1890]]) bol novolesniansky [[učiteľ]], [[poľovník]] na kamzíky, horský vodca a prvý človek, ktorý vystúpil na [[Gerlachovský štít]].
 
=== Život= ==
 
Ján Still (čítaj Štyl) pochádzal z roľníckej rodiny spišských Nemcov. Chodil do ľudovej školy a popri tom už v detskom veku pomáhal rodičom pri roľníckych prácach. Vyššie vzdelanie sa mu podarilo získať samoštúdiom. 18. novembra [[1826]] sa oženil s Máriou Gellhofovou, rodáčkou z Veľkej. Z ich manželstva sa narodili štyri deti. Syn Ján Still ml. ([[1828]] - [[1873]]) pôsobil na viacerých miestach ako kaplán a od roku [[1861]] ako katolícky farár v [[Lendak]]u, kde vo veku 45 rokov podľahol epidémii cholery. Dcéry Mária Terézia (* [[1833]]) a Karolína (* [[1840]]) sa nevydali, pomáhali ako gazdiné v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]]. Juliana Amália (* 1837) sa vydala za učiteľa Gellhofa, neskoršieho riaditeľa školy vo [[Veľký Slavkov|Veľkom Slavkove]].
Ján Still nastúpil v roku [[1828]] na svoje prvé učiteľské miesto v [[Kežmarok|Kežmarku]]. Od roku [[1832]] učil na nemeckej katolíckej škole v [[Nová Lesná|Novej Lesnej]]. Okrem učenia sa venoval poľnohospodárskym prácam, choval včely a bol členom populárnej skupiny Lock, ktorá hrávala pri rozličných slávnostných príležitostiach, na svadbách, báloch i pohreboch v širokom okolí. No nadovšetko mal rád [[Vysoké Tatry]] a horské vodcovstvo.
Brat Jána Stilla Pavol Still ([[1816]]-[[1886]]) bol katolíckym kňazom a pôsobil v [[Ružomberok|Ružomberku]], [[Kežmarok|Kežmarku]], [[Levoča|Levoči]] a vo [[Vyšné Repáše|Vyšných Repášoch]]. V Levoči sa zaslúžil o zveľadenie svätyne na Mariánskej hore.
 
=== Horský vodca= ==
 
Keďže Ján Still poznal Tatry veľmi dobre, turisti si ho radi vyberali ako horského vodcu. Dôležitý bol i fakt, že ovládal okrem nemčiny aj slovenčinu a maďarčinu.
V roku [[1834]] vystúpil na [[Gerlachovský štít]], čo sa pokladá za prvovýstup. Na tejto túre sa zúčastnil spolu so svojím švagrom Gellhofom, staviteľom z Veľkej, Martinom Urbanom Spitzkopfom, mlynárom z Novej Lesnej, a s dvoma ďalšími neznámymi lovcami kamzíkov. Keďže však v roku [[1834]] neexistoval nijaký spolok, ktorý by evidoval horské výstupy a na Spiši nevychádzalo žiadne periodikum, ktoré by túto udalosť zdokumentovali, tento výstup nebol nikde zaevidovaný. Je však vysoko pravdepodobné, že Ján Still bol naozaj prvolezec.
Aj týmto výstupom sa z Jána Stilla stal uznávaný a registrovaný horský vodca. Tejto činnosti sa venoval do vysokého veku. Vodieval najmä na Lomnický štít a na Gerlach. Ako uvádza I. Bohuš st., doložené sú napríklad jeho nasledovné výstupy na [[Gerlachovský štít]]:
* [[1872]] - sprevádzanie pruského vysokoškoláka Františka Holsta
* [[1872]] - výstup so známym horolezcom Móricom Déchym, ktorý liezol i v Himalájach
* [[1874]] - sprevádzanie docenta Teodora Steinberga a Huga Elsnera
Still nielen sám vodieval, ale stačil vychovať i nastupujúcu generáciu horských vodcov. Za sprievodcov na najvyšší tatranský končiar vyškolil napríklad Novolesňanov Samuela Horvaya a Martina Spitzkopfa. Ako sedemdesiatjedenročný vykonal na vtedajšie časy odvážny a chýrny prvovýstup na [[Prostredný hrot]] spolu s banskoštiavnickým lekárom [[Téry]]m a riaditeľom zo Starého Smokovca Schwarzom. Na [[Lomnický štít]] vystúpil Still ako sprievodca turistov spolu deväťdesiatdeväťkrát!
Zomrel vo veku 85 rokov v Novej Lesnej. Ako sa píše sa v dobových periodikách, na poslednej ceste ho prišli ako známu osobnosť odprevadiť okrem blízkych príbuzných i všetci obyvatelia dediny, mnohí učitelia, katolícki i evanjelickí kňazi z bližšieho i vzdialenejšieho okolia a mnoho iných známych ľudí podtatranského kraja. Bol pochovaný na čestnom mieste v prostriedku novolesnianskeho cintorína pri hlavnom kríži, kde dodnes odpočíva spolu so svojou manželkou.
 
=== Ocenenia= ==
 
Za jeho zásluhy v oblasti školstva a za vynikajúce výsledky v ostatných oblastiach, ktorým sa venoval, teda aj za horské vodcovstvo vo Vysokých Tatrách, bol ocenený aj z najvyšších miest. Pri príležitosti osláv jeho päťdesiatročného pôsobenia v učiteľských službách mu v roku [[1882]] rakúsko-uhorský cisár [[František Jozef I.]] udelil Strieborný kríž za celoživotné zásluhy.
V roku [[1995]] bola Jánovi Stillovi pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci [[Nová Lesná]] odhalená pamätná tabuľa a na jeho počesť sa počnúc týmto rokom každoročne koná [[Memoriál Jána Stilla]].
 
[[Kategória:Narodenia v 1805|Still, JánJan]]
[[Kategória:Úmrtia v 1890|Still, JánJan]]
[[Kategória:Vysoké Tatry|Still, Jan]]