Eugene O’Neill: Rozdiel medzi revíziami

Dielo O'Neilla náleží do prúdu realistickej psychologickej drámy a zaraďuje sa do kategórie divadelných opusov ranguporovnateľných s tvorbou [[Henrik Ibsen|Henrika Ibsena]], [[Anton Pavlovič Čechov|Antona Pavloviča Čechov]]a a [[August Strindberg|Augusta Strindberga]]. Profil postáv týchto hier je vždy v procese vývoja od nádejí a ilúzií k pesimizmu a beznádeji. V hereckom stvárnení týchto hier sa uprednostňovala ruská herecká škola a to metóda Stanislavského. O'Neill písal zo začiatku jednoaktovky, neskôr prešiel na celovečerné hry. Napísal len jednu komédiu ''Oh, wilderness!'' a jedno dielko na počesť a pre radosť svojej manželky o jej psom miláčikovi ''The Last Will and Testament of An Extremely Distinguished Dog'', 1940, Posledná vôľa a testament extrémne významného psa, napísané pre útechu Carlotty ako jej „dieťa“ Blemie bol blízko svojej smrti.

O'Neill sa zúčastnil hnutia o obnovu klasicistického divadla a používania heroických masiek hercami podľa vzoru [[antická dráma|antickej drámy]] a japonského [[Divadlo Nó|divadla Nó]]. Toto použil vo svojich dvoch hrách „Veľký Boh Brown“ a „Lazarus sa smeje“. Tiež sa intenzívne zaoberal faustovskou témou. Je známy používaním romantických mien vo svojich drámach.