Galileo (kozmická sonda): Rozdiel medzi revíziami

V dňoch 17. až 22. júla 1994 sa sonda, v tej dobe vzdialená 238 mil.   km od Jupiterau, podieľala na snímkovaní pádu kométy [[Shoemaker-Levy 9]] do atmosféry Jupitera spoločne s pozemnými observatóriami a [[HubblovHubbleov teleskop|HubblovýmHubbleovým teleskopom]].

Dňa [[7. december|7. decembra]] [[1995]] o 17:45:44 UT sonda preletela vo vzdialenosti 892 km od povrchu mesiaca [[Io (mesiac)|Io]]. Išlo o kritickú chvíľu celej výpravy, pretože gravitačný manéver pri tomto mesiaci bol nutný na zabrzdenie asi o pätinu potrebnej zmeny rýchlosti (175 m/s). Veľmi záleželozáležalo na presnosti preletu, pretože pri väčšej vzdialenosti by bolo potrebné príliš veľké množstvo pohonných látok, ktoré by pri neskoršej činnosti družicového modulu chýbali. Výsledok bol perfektný. O 21:53 UT sonda preletela perijovom dráhy vo vzdialenosti 214 570 km nad hornou hranicou oblačnosti Jupitera, 285 590 km od stredu planéty. O 22:06 UT sonda prijala prvé signály z atmosferického púzdra. Signál, predaný ďalej, letel na Zem 52 minút.

Počas prvej minúty dosiahlo [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]] asi 230 G a tepelný štít sa rozžeravil na 14 000 °C. Počas ďalšej minúty rýchlostrýchlosť klesla asi na 0,5 km/s, tj. pod hranicu miestnej [[rýchlosť zvuku|rýchlosti zvuku]]. Maximálne dynamické zaťaženie dosiahlo 5×10⁵ N/m², tepelné 42 kW/cm². Odtavilo sa 85 kg ablatívneho ochranného štítu z fenolových živíc. Začiatok meraní bol o 53 s oneskorený a začal na úrovni [[atmosférický tlak|atmosferického tlaku]] 350 hPa namiesto 100 hPa. O 22:06 UT bol v hĺbke asi 40 km uvoľnený najskôr brzdiaci a stabilizačný [[padák]] a o niekoľko sekúnd aj nosný padák. Potom sa oddelil ohorený tepelný štít, vyklopilo sa rameno s nefelometrom a 3 minúty po vstupe do atmosféry sa púzdro pomaly kolísalo na padáku a začalo vysielanie smerom k družicovej časti, nachádzajúcej sa v tej dobe vo výške 215 000 km. Za miestneho večerného súmraku prelietalo hnedou hmlou, aby sa ponorilo do bielych mrakov tuhého čpavku. Konečne o 22:58 UT bol na Zemi prijatý s napätím očakávaný signál potvrdzujúci začatie vysielania atmosferického púzdra. Okolo 22:45 UT sa už sonda nachádzala v hĺbke okolo 80 km (okolitý tlak asi 0,8 MPa), kde teplota dosahovala 37 °C a o desať minút neskôr už v hĺbke asi 95 km, zvierané tlakom 1 MPa.

V nasledujúcom období 1996 až 2000 sonda krúžila okolo planéty Jupiter po veľmi výstrednej dráhe, pričom opakovane uskutočňovala blízke prelety okolo galileovských mesiacov [[Io]], [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]], [[Europa (mesiac)|Europa]] a [[Kallisto (mesiac)|Kallisto]], ktoré podrobne skúmala. Prelety boli využívané súčasne na gravitačnémgravitačnom manévre, ktoré zaisťovali postupnú návštevu ďalších mesiacov s minimálnou spotrebou pohonných látok. VzhľademVzhľadom na dobrú činnosť systémov sondy a veľkému množstvu získavaných dát, bola misia sondy veľakrát predĺžená, posledýkrátposlednýkrát koncom apríla 2001.

}}</ref>, aby sa zabránilo jej náhodnému pádu na mesiac Európa vzhľadom k možnosti jeho kontaminácie pozemskými mikroorganizmami, čo by skomplikovalo budúce hľadanie stôp tamojšieho predpokladaného života. SebevražednýSamovražedný manéver bol využitý na súbežný prieskumu mesiaca [[Amalthea (mesiac)|Amalthea]], ktorý nebol predtým navštívený, pretože sa pohybuje v oblasti s veľmi vysokou úrovňou radiácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu