Filippo Brunelleschi: Rozdiel medzi revíziami

'''Filippo Brunelleschi''' (* [[1377]] – † [[15. apríl]] [[1446]], [[Florencia]]) bol významný [[Taliansko|taliansky]] architekt, považovaný za priekopníka nového, [[Renesancia (umelecký sloh)|renesančného]] architektonického štýlu. Spoločne so svojimi druhmi, maliarom [[Masaccio]]m a sochárom [[Donatello]]m tvorí takzvanú veľkú trojku [[Florencia|florentskej]] renesancie. Taktiež objavil [[perspektíva|perspektívu]].▼

Brunelleschi bol všestranne nadaným umelcom, predovšetkým sochárom a architektom. Roku [[1401]] sa napríklad zúčastnil súťaže na vytvorenie severných dverí Baptisteria San Giovanni vo Florencii. Pozvanie zúčastniť sa súťaže dostalo niekoľko vtedy známych sochárov. Všetci účastníci súťaže dostali rovnaké zadanie, stvárniť výjav obetovanie Izáka Abrahámom. Brunelleschi túto tému poňal už ozaj renesančne a humánne - anjel musí, na rozdiel od [[Lorenzo Ghiberti|Ghibertiho]] stvárnenia, Abrahámovu ruku doslova strhnúť, aby mu zabránil v čine - v diele je istá dramatičnosť. Ďalší účastník a víťaz (či však vyhral ozaj on, nie je dodnes jasné, niektorí sa domnievajú, že sa obaja umelci umiestnili na rovnakom mieste a Brunelleschi prenechal víťazstvo Lorenzovi Ghibertimu) Lorenzo Ghiberti zobrazil Obetovanie s čiastočným vplyvom talianskej gotiky - všetko je len v náznakoch - anjel zastavuje Abraháma púhym gestom. Ghiberti je autorom druhej aj tretej brány florentského Baptisteria (tretiu bránu nazval Michelangelo „dverami do raja“).▼

Roku [[1419]] zahájil Brunelleschi stavbu florentského nalezinca (špitál neviniatok) (''Ospedale degli Innocenti''), ktorý je považovaný za manifest renesančnej architektúry. Na budove nalezinca použil stĺpové arkádové priečelie.▼

Brunelleschiho zaujala antika. Spoločne so svojim priateľom Donatelom študoval [[antika|antické]] pamiatky v [[Rím]]e, ktorý navštívil prvý raz roku [[1431]]. Na základe štúdia antických autorov [[Eukleides|Euklida]] a [[Ptolemaios|Ptolemaia]] objavil a začal používať pravidlá lineárnej perspektívy. Vo svojom diele sa však neusiloval len napodobiť antické stavby, ako sa často tvrdí, a pri stavbe kopuly florentského dómu nepostupoval metódami staviteľov starovekého Grécka alebo Ríma. Podobnosť tejto stavby a rímskeho [[Panteón (Rím)|Panteónu]] sa týka iba vzhľadu, nie stavebnej techniky. Bruneleschi sa inšpiroval aj prostredím, z ktorého pochádzal, to znamená [[Románska architektúra|románskou]] a [[gotika|gotickou]] architektúrou v [[Toskánsko|Toskánsku]].▼

Potom ho [[Medici]]jovci poverili prestavbou ''Starej sakristie'' v kostole ''San Lorenzo'', ktorá bola ich rodinnou kaplnkou. Brunelleschi vytvoril z tohto priestoru v rokoch [[1420]]–[[1428]] majstrovské dielo ranej renesancie. Štvorcový pôdorys kaplnky centrálneho riešenia, nad ktorým sa dvíha kupola, sa opakuje v centrálnom priestore kostola San Lorenzo, prestavbou ktorého sa architekt začal zaoberať roku [[1423]]. Jeho interiér pripomína trojloďovú ranokresťanskú [[Bazilika|baziliku]], na ktorej sa opakuje sled oblúkov a stĺpov, ktorý sa uplatnil už v portiku nalezinca. ▼

Pendantom kostola San Lorenzo je ''chrám San Spirito'', ktorý sa nachádza na opačnom, ľavom brehu rieky [[Arno]]. Jeho projekt vypracoval Brunelleschi roku [[1428]] na žiadosť bohatých florentských rodín. Stavať sa začalo až roku [[1436]] a pokračovalo ešte dlho po architektovej smrti. Interiér tejto trojloďovej baziliky predstavuje jeden z najkrajších renesančných kostolov vo Florencii. Vyniká presnosťou proporcí.▼

Posledným Bruneleschiho dielom bola ''kaplnka Pazziov'' v kostole Sta Croce v krížovej chodbe florentského chrámu San Marco. Je to jeho jediná stavba, kde vytvoril aj priečelie. ▼

Bruneleschi sa však nevenoval len cirkevnej architektúre. Je autorom staršieho typu florentských renesančných palácov. Podľa jeho návrhu sa začal stavať palác rodu Pitti, nebol však kvôli svojim prehnaným rozmerom, ktoré si prial zadávateľ stavby, dokončený. ▼

Na konci svojho života sa Brunelleschi zaoberal projektom lucerny kupoly florentského dómu a návrhom najmonumentálnejšieho paláca vo Florencii ''Palazzo Pitti'' (dokončil Ammanati roku [[1577]]). Aj keď poznal rímsku antickú architektúru a inšpiroval sa ňou, jemné architektonické tvaroslovie prebral zo stavieb florentskej románskej protorenesancie. ▼