Zlom (geológia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Lokalizácia zlomov: štylistika |
dopln. |
||
Riadok 8:
Pre objasnenie niektorých typov zlomov, ako sú smerné posuny, sa používa buď mechanika [[čistý strih|čistého strihu]], v prípade symetrických štruktúr a mechanika [[jednoduchý strih|jednoduchého strihu]] v prípade asymetrickej deformácie. Pri asymetrickej deformácii bola experimentálne aj prakticky odvodená súvislosť viacerých štruktúr, známych ako [[Riedlov model strihu|riedlove strihy]]. Sú to smerné posuny druhého rádu, označené ako riedlov syntetický strih a antitetický strih, vyskytujúce sa okolo hlavného strihu (tzv. ''main deplacement zone''). Syntetický aj antitetický strih sú súmerné pozdĺž tenzných trhlín, ktoré zvierajú s rovinou hlavného strihu uhol mierne menší než 45°. Riedlov syntetický strih je súmerný pozdĺž hlavného zlomu so sekundárnym syntetickým strihom, ktorý zviera s hlavným zlomom ostrý uhol. Zrkadlovo obrátene s riedlovými antitetickými zlomami sa v prírode často formujú en-echelon štruktúry, týmito miestami často prechádzajú osi [[vrása|vrás]] a na ne kolmé fraktúry. Orientácia osí en echelon vrás umožňuje určiť smer pohybu blokov v strižnej zóne. Podobný je aj [[Coulomb-Andersonov model strihu]]. Anderson poukazoval tiež na to, že na zemskom povrchu v podstate neexistuje [[strižné napätie]], ale iba [[normálové napätie]], ktorého dve zložky sú orientované paralelne so zemským povrchom a tretia hlavná zložka napätia je na ne kolmá, teda vertikála.
Keďže zlom môže prekonať niekoľko fáz deformácie, je niekedy zložité rozoznať o aký typ zlomu sa jedná. Zlomy môžu po svojom vzniku fungovať dlhú dobu ako oslabené zóny, ktoré pri neskoršej deformácii viac náchylné na pohyb. Takéto zlomy sa označujú ako reaktivované. V oblastiach pokračujúcej kontinentálnej deformácie ako je napríklad [[orogenéza]], dochádza k rotácii pôvodných zlomových plôch, čo neskôr výrazne sťažuje ich správnu interpretáciu<ref name="glossary">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Schlumberger Oilfield Glossary - Fault
| url = http://www.glossary.oilfield.slb.com/Display.cfm?Term=fault
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 27.8.2010
| vydavateľ = glossary.oilfield.slb.com
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>.
== Klasifikácia zlomov ==
* '''vertikálne zlomy'''
* '''uklonené zlomy''', rozlišuje sa vyššie položený nadložný blok a poklesnutý podložný blok
* '''horizontálne zlomy'''
Podľa tvaru zlomovej plochy<ref name="Marko, Jacko, 1999"/>:
* '''planárne (rovinné) zlomy'''
* '''listrické (zakrivené) zlomy'''
* '''vrtuľovité zlomy'''.
Podľa klasickej práce E. M. Andersona ''The Dynamics of Faulting and Dyke Formation with Applications to Britain'', v ktorej boli formulované základné predpoklady zlomovej mechaniky, boli tiež definované základné typy zlomov: smerné posuny, prešmyky a poklesy. Popri nich existujú aj ďalšie<ref name="Marko, Jacko, 1999"/>.
[[Súbor:Fault types.png|thumb|right|1) Smerný posun<br />2) Pokles<br />3) Prešmyk]]
* '''[[Smerný posun|Smerné posuny]]''' alebo horizontálne posuny, pri ktorých sa bloky pohybujú pozdĺž zlomu. Z hľadiska zmyslu pohybov sa delia na ľavostranné (sinistrálne) a pravostranné (dextrálne). Ak sa od pozorovateľa protiľahlý blok pohybuje doprava, je to pravostranný posun, ak je tomu naopak ide o ľavostranný. Stanovište je potrebné zaujať tak, aby pozorovateľ stál na jednom z blokov čelne k druhému.
Řádek 28 ⟶ 42:
** '''smerné posuny lemujúce kolízne zóny''' sú plytšie, typické pre procesy na konvergentných okrajoch platní. Realizuje sa nimi tektonický únik, ktorým vznikli napr. aj [[Západné Karpaty]].
** '''intrakontinentálne smerné posuny''' sú rovnako plytšie, ale nie sú viazané na kolízne zóny.
* '''[[Prešmyk (geológia)|Prešmyky]]''' sú druh uklonených zlomov, kde nadložná kryha vystupuje hore, čím dochádza k obnažovaniu starších [[vrstva (geológia)|vrstiev]]. Prešmyky vznikajú kompresiou - teda skracovaním kôry, buď pri krehkej deformácii ako kryhové prešmyky, alebo pri čiastočne plastickej deformácii ako vrásové prešmyky, pri pretrhnutí ramena vrásy. Prešmykové štruktúry sú typické pri [[orogenéza|orogenéze]]. Zväčša nemajú sklon väčší ako 45°.
* '''[[Pokles]]y''' sú typ uklonených zlomov, kde nadložná kryha vzhľadom k podložnej poklesáva. Tieto poruchy zemskej kôry vznikajú extenziou - rozťahovaním kôry. Najtypickejšie sú gravitačný sklz, vykliňovanie vonkajšieho oblúka pri ohýbaní segmentu kôry tangenciálnym stláčaním, prípadne extenznými procesmi v podloží, ktoré môže spôsobiť tok podložia, kolaps materiálu v podloží alebo výstup [[diapír]]u. Poklesy majú za následok vznik symetrických [[hrasť|hrastí]] alebo [[gráben]]ov. Na základe pôvodnej orientácie možno povedať, že poklesové zlomy majú pri svojom vzniku sklon od 45 do 90°. Rastové poklesy (frowth fault) sú zlomy, ktoré sprevádza syntektonická sedimentácia, pri čom dochádza k vzniku hrubších vrstiev na strane poklesávajúceho bloku (na nadložnom bloku sú rovnaké vrstvy tenšie)<ref name="glossary"/>.
* '''[[Násun]]y''' sú mierne uklonené až horizontálne zlomy, pozdĺž ktorých sa realizuje skrátenie. Často sa tvoria na rozhraniach vrstiev, ako tzv. intrafoliačné zlomy. Nezriedka vytvárajú šupinovú stavbu. Patria medzi ne nesené násunové sekvencie - piggy back, [[duplex]]y a [[koník (geológia)|koníky]].
Řádek 38 ⟶ 52:
== Lokalizácia zlomov ==
Niektoré druhy zlomov, ako napríklad transformné zlomy v blízkosti stredooceánskych riftov, môžu byť niekoľko tisíc kilometrov veľké a možno ich pomocou primeraných metód pomerne ľahko určiť. Menšie zlomy na prvý pohľad nie sú evidentné, možno ich však určiť na základe charakteristickej diskontinuity [[geofyzika|geofyzikálnymi]] prístrojmi, napr. seizmikou. Finančne menej náročné je vyhľadávanie nespojitosti alebo useknutia na základe [[geomorfológia|geomorfologických]] a [[geológia|geologických]] čŕt v teréne a jeho [[reliéf]]e. Typickými črtami zlomov je topografická linearita, ohýbanie korýt riek a potokov, ktoré ich pretínajú. Rovnako sú pre ne typické strmo zrezané svahy a kulisovité alebo en-echelon usporiadanie štruktúr, napríklad osí vrás alebo fraktúr<ref name="Marko, Jacko, 1999"/>. Na povrchu zlomových plôch možno nájsť charakteristické formy spôsobené ich trením ([[tektonické zrkadlo|tektonické zrkadlá]]), alebo chaotické nevytriedené [[sediment]]y pozdĺž zlomovej zóny, ktoré boli [[erózia|erodované]] v dôsledku pomerne rýchleho výzdvihu.
== Zlomy a zemetrasenia ==
Řádek 71 ⟶ 85:
* [[Vihorlatský zlom]]
==
* {{Preklad|jazyk=cs|článok=Zlom|revízia=1712665}}▼
▲* Marko, F. & Jacko, S.: ''Štruktúrna geológia I (Všeobecná a systematická)'', Vydavateľstvo Harlequin ISBN 80-88896-36-3, Košice 1999, s. 49 - 81
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Faults}}
[[Kategória:Tektonické zlomy]]
| |||