Devätoro: Rozdiel medzi revíziami

'''Enneada''' ({{v jazyku|grc|Εννεάς|„deviatka“, „devätoro“}}) je grécke označenie pre skupinu božstiev v egyptskej mytológii, ktoré sa viazali k určitému miestu alebo súboru mýtov. Pôvodné egyptské pomenovanie bolo '''pesedžet'''. Egypťania pripisovali mimoriadny význam číslu tri, zvykli vytvárať božské triády (napr. Memfidská triáda) a pesedžet bol ako číslo 3×3 vyjadrením najvyššej božskej moci. Nemusel súhlasiť s počtom bohov v zoskupení.

 

V panteóne starovekého Egypta jestvovalo viacero ennead, z nich najvýznamnejšia bola Enneada z [[Heliopolis|Onu]] ({{v jazyku|grc||Heliopolis}}). Ďalej poznáme enneadu z [[Abydos|Abyda]] (o siedmych bohoch) a [[Karnak]]u (v počte 15 bohov). Niektorí faraóni dokonca ustanovovali enneady obsahujúce ich zbožštené podoby. Najznámejším z nich je [[Sethi I.]], ktorý v chráme v Redesijah uctieval enneadu zloženú zo šiestich významných božstiev a troch podôb vlastnej kráľovskej osoby.

 

 

Pôvod Deviatky nie je presne známy. Podľa starších hypotéz Enneada vznikla ako protipól ku kultom iných bohov, obzvlášť [[Usire]]ho, aby ňou kňazi z Onu propagovali vlastného slnečného boha [[Ré]]a (ktorý bol stotožňovaný s Atumom). Ako sa však zdá, Enneada bola ustanovená v úpadkovom období Réovho kultu počas 6. dynastie a jej zavedenie viedlo k obnoveniu moci slnečných kňazov.

 

Podľa kozmogónie mesta On jestvoval na počiatku bezbrehý oceán prvotnej vody nazývaný [[Nun]] (Nu). Z neho povstal [[Atum]], božský stvoriteľ uctievaný v One. S jeho „stvorením“ je spojená predstava prvotného pahorku '''benben''' vynárajúceho sa z vôd. Tento symbol sa objavuje neskôr v podobe obelisku po celom Egypte a dal meno aj Onskému chrámu ''Hewet-benben'' (Dom benben). V inej verzii mýtu sa Atum zrodil z lotosu, ktorý vyrástol z vôd Nun. Atum bol ako boh dokonalý a celistvý, obsahoval už všetko stvorenie, mužský aj ženský princíp. Z tejto svojej úplnosti stvoril dve božstvá – mužského [[Šov]]a (vzduch alebo sucho) a ženskú [[Tefnut]] (vlhkosť). Podľa jedného podania Atum „vyprskol Šova a vypľul Tefnut“. Podľa iného, menej poetického podania stvoril bohov Atum masturbáciou. Zo spojenia Šova a Tefnut sa zrodili [[Geb]] (zem) a [[Nut (bohyňa)|Nut]] (nebesá) a z ich spoločného objatia zasa štyria božskí súrodenci – Usire, [[Eset]], [[Sutech]] a [[Nebtet]] – ktorí završujú Veľkú Enneadu.

 

Na stvoriteľský mýtus nadväzuje mýtus o Usireovi a Esete, ktorý mal tvoriť spojenie medzi abstraktnou, bežným ľuďom ťažko prístupnou teológiou kňazov a populárnym mýtom legitimizujúcim kráľovskú vládu. Podľa neho je Gebom, prvým vládcom Egypta, za ktorého panuje na svete akýsi Zlatý vek, ustanovený za faraóna Usire a stáva sa z neho akýsi archetyp božského faraóna. Jeho brat Sutech mu moc závidí, a preto ho zabije a sám sa stáva vládcom. Bratovo telo roztrhá a jeho kusy porozhadzuje po celom Egypte. Usireho manželka Eset jednotlivé časti božieho tela nájde, spojí ich a s pomocou [[Anup]]a zabalzamuje, čím je Usire oživený a zaujme miesto vládcu na druhom svete. Počas tohto procesu s ním Eset počne syna, [[Hor]]a, ktorý dostane za úlohu otcovu vraždu pomstiť. Hor vo veľkom kozmickom zápase Sutecha zosobňujúceho chaos a v neskoršej dobe i vpád cudzích dobyvateľov do Egypta porazí a sám sa stáva faraónom Egypta. Jeho víťazstvo však nie je konečné a zápas medzi poriadkom, [[maat]], a jeho porušením prebieha neustále, pričom kráľ je považovaný za vtelenie Hora, a teda udržiavateľa poriadku.

 

</gallery>

 

* Hart, G. ''Egyptské mýty''. KMa, 2006.

 

 

[[ar:التاسوع المقدس]]