Hodnoverné miesto: Rozdiel medzi revíziami

Spočiatku bol ich počet neobmedzený (najviac sa rozširovali po tatárskom vpáde v roku 1241), čo však malo za následok oslabovanie dôvery v ich pôsobenie. Preto kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I. Veľký z Anjou]] zákonom z roku 1351 zakázal menším konventom vykonávať takúto činnosť, vykonal revíziu pečatí, a následne určil, že hodnovernými miestami môžu byť na území Slovenska iba tieto inštitúcie: [[Bratislavská rímskokatolícka arcidiecéza|Bratislavská kapitula]] s pôsobnosťou pre územie súčasného západného Slovenska a severozápadného Maďarska, [[Nitrianska rímskokatolícka diecéza|Nitrianska kapitula]] s pôsobnosťou v časti západného Slovenska a na strednom Slovensku a [[Spišská rímskokatolícka diecéza|Spišská kapitula]] pre severné a východné Slovensko. Dopĺňať ich mali konventy v [[Benediktínsky kláštor (Hronský Beňadik)|Hronskom Svätom Beňadiku]] (západné, stredné a južné Slovensko), na [[Zoborský kláštor|Zobore]] pri [[Nitra|Nitre]] (západné Slovensko), v [[Premonštrátsky_kláštor_(Jasov)|Jasove]]e (východné a juhovýchodné Slovensko a severné Maďarsko), v [[Leles]]i (východné Slovensko a východné Maďarsko), v [[Kláštor pod Znievom|Kláštore pod Znievom]] (stredné a severné Slovensko) a v [[Šahy|Šahách]] (južné Slovensko). Okrem týchto miest činnosť na území Slovenska vyvíjali i hodnoverné miesta sídliace na území dnešného Maďarska - [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomská]], budínska a stoličnobelehradská kapitula.