Valentinianus III.: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
aspoň základné opravy |
šylistika + doplnil som informáciu o zdroji |
||
Riadok 1:
'''Valentinianus III.''', celým menom '''Flavius Placidius Valentinianus''' bol [[Rímsky cisár|cisár]] [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]] v rokoch 425-455. Ako panovník bol slabý a neschopný, spočiatku za neho vládla jeho matka [[Galla Placidia]], neskôr slávny rímsky generál [[Flavius Aetius]]. Počas jeho vlády Západorímska ríša prišla o mnohé územia a len vďaka rýchlym akciám generála [[Flavius Aetius|Flavia Aetia]], Valentinianus by bol pravdepodobne posledným rímskym cisárom. Na druhej strane, vďaka matke Gally Placidie zažila západorímska ríša veľký umelecký rozmach. Za vlády Valentiniana boli postavené mnohé kostoly s nádhernými mozaikami, hlavne v [[Ravenna|Ravenne]].
[[File:Galla Placidia (rechts) und ihre Kinder.jpg|thumb|300px|''Galla Placidia so svojimi deťmi. '']]
==Pôvod==
Po svojej matke [[Galla Placidia|Galle Placidii]] bol Valentinianus III. potomkom veľkého cisára [[Theodosius|Theodosia]], ktorého pôvod je v [[Hispánia|Hispánii]]. Valentinianov otec bol cisár [[Constantius III.]], ktorý uzurpoval moc od Valentinianovho strýka, cisára [[Honorius|Honoria]], brata [[Galla Placidia|Gally Placidie]], ktorú si zobral za ženu. Constantius pochádzal z mesta Naissus (dnešný [[Niš]], [[Srbsko]]). Valentinianus mal aj sestru menom [[Iusta Grata Honoria]], ktorú však poslal do vyhnanstva, lebo viedla milenecký život so sluhom a pravdepodobne chceli cisára zvrhnúť.
==Vláda==
Po smrti cisára [[Constantia III.]] sa vzťahy medzi [[Galla Placidia|Gallou Placidiou]] a jej bratom cisárom [[Honorius|Honoriom]] vyostrili, Gallu aj s malým Valentinianom a Honoriou vyhostili do [[Konštantinopol]]a k cisárovi [[Theodosius|Theodosiovi II.]] Po Honoriovej smrti cisár Theodosius II. menoval cisárom západu ešte neplnoletého Valentiniana a dal mu za ženu svoju dcéru [[Licinia Eudoxia|Liciniu Eudoxiu]]. Na západe
Počas panovania Valentiniana pôsobili traja schopní generáli, [[Bonifacius]], [[Flavius Constantius Felix]] a [[Flavius Aetius]],
[[File:Solidus ValentinianIII-wedding.jpg|thumb|250px|[[Solidus (minca)|Solidus]] cisára Valentiniana III.]]
Moc Valentiniana tak zostala iba formálna, pričom skutočnú vládu držal v rukách [[Flavius Aetius]], ktorý dokázal účinne spravovať zostávajúce rímske územia. Huni však zaútočili na [[Galia|Galiu]], tu
Moc Aetia náramne vzrástla, najmä po zastavení hunských vojsk v roku 451 v Galii. Aetius dokonca nútil Valentiniana, aby vydal svoju dcéru s jeho synom. Valentinianus strácal moc úplne a tak sa rozhodol sám Aetia zabiť. Legenda hovorí, že po tomto čine jeden Valentinianov radca povedal: ''Práve si si ľavou rukou odťal svoju pravicu.'' Po smrti Aetia ríša skolabovala, barbari vo vnútri impéria dosiahli úplnú nezávislosť a galský miestodržiteľ vyhlásil neobmedzenú vládu, nepodliehajúcu Valentinianovi. ▼
▲Moc Valentiniana tak zostala iba formálna, pričom skutočnú vládu držal v rukách [[Flavius Aetius]], ktorý dokázal účinne spravovať zostávajúce rímske územia. Huni však zaútočili na [[Galia|Galiu]], tu však boli porazení rímsko-germánskou koalíciou vedenou Aetiom v [[Bitka na Katalaunských poliach|bitke na Katalaunských poliach]] v roku 451. O rok nato však [[Attila]] zaútočil na [[Itália|Itáliu]], pričom úplne zničil bohatú [[Aquileia|Aquileiu]], vyplienil [[Milano|Mediolanum]] a [[Pavia|Paviu]], pričom cisár Valentinianus sa opäť nesnažil robiť žiadne účinné kroky. Obranou sa zaoberal iba Aetius, ktorý však nemal dostatok síl na priamu bitku a tak Rimania organizovali iba akési partizánske prepady hunských vojsk.
Valentiniana zabili gótski prívrženci Aetia v roku 455 v [[Rím]]e, kde sa prizeral vojenskému cvičeniu na [[Marsovo pole|Martovom poli]]. Žiaden vojak mu
▲Moc Aetia náramne vzrástla, najmä po zastavení hunských vojsk v roku 451 v Galii. Aetius dokonca nútil Valentiniana, aby vydal svoju dcéru s jeho synom. Valentinianus strácal moc úplne a tak sa rozhodol sám Aetia zabiť. Legenda hovorí, že po tomto čine jeden Valentinianov radca povedal: ''Práve si si ľavou rukou odťal svoju pravicu.'' Po smrti Aetia ríša skolabovala, barbari vnútri impéria dosiahli úplnú nezávislosť a galský miestodržiteľ vyhlásil neobmedzenú vládu, nepodliehajúcu Valentinianovi.
▲Valentiniana zabili gótski prívrženci Aetia v roku 455 v [[Rím]]e, kde sa prizeral vojenskému cvičeniu na [[Marsovo pole|Martovom poli]]. Žiaden vojak mu však neprišiel na pomoc. Vraždu cisára pravdepodobne inicioval hlavne bohatý rímsky senátor [[Petronius Maximus]], ktorého žena bola Valentinanom znásilnená. Naopak, bol to pravdepodobne Maximus, kto huckal cisára na vraždu [[Flavius Aetius|Flavia Aetia]]. Jedinou dôležitou Valentinianovou akciou bolo uznanie právneho ediktu východorímskeho cisára [[Theodosius II.|Theodosia II.]] na západe ríše.
{{Infobox Vládca(2) |
Řádek 26 ⟶ 25:
Nástupca = [[Petronius Maximus]] |
}}
==Zdroj==
* {{Preklad |en|Valentinian III}}
[[Kategória:Cisári starovekého Ríma]]
|