Valentinianus III.: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
aspoň základné opravy
Luppus (diskusia | príspevky)
šylistika + doplnil som informáciu o zdroji
Riadok 1:
{{bez zdroja}}
'''Valentinianus III.''', celým menom '''Flavius Placidius Valentinianus''' bol [[Rímsky cisár|cisár]] [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]] v rokoch 425-455. Ako panovník bol slabý a neschopný, spočiatku za neho vládla jeho matka [[Galla Placidia]], neskôr slávny rímsky generál [[Flavius Aetius]]. Počas jeho vlády Západorímska ríša prišla o mnohé územia a len vďaka rýchlym akciám generála [[Flavius Aetius|Flavia Aetia]], Valentinianus by bol pravdepodobne posledným rímskym cisárom. Na druhej strane, vďaka matke Gally Placidie zažila západorímska ríša veľký umelecký rozmach. Za vlády Valentiniana boli postavené mnohé kostoly s nádhernými mozaikami, hlavne v [[Ravenna|Ravenne]].
[[File:Galla Placidia (rechts) und ihre Kinder.jpg|thumb|300px|''Galla Placidia so svojimi deťmi. '']]
 
==Pôvod==
Po svojej matke [[Galla Placidia|Galle Placidii]] bol Valentinianus III. potomkom veľkého cisára [[Theodosius|Theodosia]], ktorého pôvod je v [[Hispánia|Hispánii]]. Valentinianov otec bol cisár [[Constantius III.]], ktorý uzurpoval moc od Valentinianovho strýka, cisára [[Honorius|Honoria]], brata [[Galla Placidia|Gally Placidie]], ktorú si zobral za ženu. Constantius pochádzal z mesta Naissus (dnešný [[Niš]], [[Srbsko]]). Valentinianus mal aj sestru menom [[Iusta Grata Honoria]], ktorú však poslal do vyhnanstva, lebo viedla milenecký život so sluhom a pravdepodobne chceli cisára zvrhnúť.
 
==Vláda==
Po smrti cisára [[Constantia III.]] sa vzťahy medzi [[Galla Placidia|Gallou Placidiou]] a jej bratom cisárom [[Honorius|Honoriom]] vyostrili, Gallu aj s malým Valentinianom a Honoriou vyhostili do [[Konštantinopol]]a k cisárovi [[Theodosius|Theodosiovi II.]] Po Honoriovej smrti cisár Theodosius II. menoval cisárom západu ešte neplnoletého Valentiniana a dal mu za ženu svoju dcéru [[Licinia Eudoxia|Liciniu Eudoxiu]]. Na západe všakale vznikol problém - [[Johannes]] sa pokúsil o uzurpáciu, avšak bol pri [[Aquileia|Aquilei]] porazený zásahom východorímskeho vojska, ktoré dorazilo zo [[Solún]]a. Na strane Johanna však stál rímsky generál [[Flavius Aetius]], ktorý do [[Itália|Itálie]] dorazil po Johannovej smrti, no so 60 000 [[Huni|hunskými]] vojakmi. Galla Placidia, ktorá vládla ako regentka za Valentiniana sa s Aetiom spojila, aby sa vyhla ostrej zrážke s jeho vojskami.
 
Počas panovania Valentiniana pôsobili traja schopní generáli, [[Bonifacius]], [[Flavius Constantius Felix]] a [[Flavius Aetius]], ktoríale však viedli medzi sebou neustále spory. Za vlády Valentiniana sa prehĺbili konflikty s [[Germáni|Germánmi]], usadenými v ríši. Až rýchly zásah Aetia donútil [[Vizigóti|Vizigótov]], ktorí mali skoro nezávislé kráľovstvo v [[Hispánia|Hispánií]] k poslušnosti. Aetius zastavil prenikanie [[Frankovia|Frankov]] cez [[Rýn]] a obzvlášť tvrdo porazil [[Burgundi|Burgundov]] v [[Galia|Galii]], ktorí definitívne stratili moc. Iná situácia však bola s [[Vandali|Vandalmi]], ktorí sa pod vedením kráľa [[Geiserich]]a preplavili z [[Hispánia|Hispánie]] do [[Afrika|Afriky]] a dobývali rímske územia. Proti nim sa statočne postavil generál Bonifacius, noale po tvrdých bojoch nakoniec Rimania museli Vandalom celú provinciu ''Africa'' prepustiť. Constantius Felix sa zaslúžil o znovudobytie [[Panónia|Panónie]], ktorú dovtedy ovládali [[Huni]]. Felixa však neskôr odstránil Aetius. Spory s Aetiom a Gallou Placidiou vyústili do vojny, kde Gallu podporoval Bonifacius, ktorý síce vyhral, noale podľahol zraneniam a tak musela Galla Placidia vymenovať Aetia za vrchného veliteľa vojska. Galla tak stratila vplyv a vládol fakticky Aetius, ktorý ovládal Valentiniana. Valentinianus nemohol Aetia odstrániť, lebo Aetius disponoval hunskými vojakmi a aj v prípade hunského útoku na ríšu bol Aetius jediný schopný generál, ktorý sa Hunom mohol postaviť na odpor.
[[File:Solidus ValentinianIII-wedding.jpg|thumb|250px|[[Solidus (minca)|Solidus]] cisára Valentiniana III.]]
Moc Valentiniana tak zostala iba formálna, pričom skutočnú vládu držal v rukách [[Flavius Aetius]], ktorý dokázal účinne spravovať zostávajúce rímske územia. Huni však zaútočili na [[Galia|Galiu]], tu všakale boli porazení rímsko-germánskou koalíciou vedenou Aetiom v [[Bitka na Katalaunských poliach|bitke na Katalaunských poliach]] v roku 451. O rok nato všakneskôr [[Attila]] zaútočil na [[Itália|Itáliu]], pričomkde úplne zničil bohatú [[Aquileia|Aquileiu]], vyplienil [[Milano|Mediolanum]] a [[Pavia|Paviu]], pričom cisár Valentinianus sa opäť nesnažil robiť žiadne účinné kroky. Obranou sa zaoberal iba Aetius, ktorý však nemal dostatok síl na priamu bitku a tak Rimania organizovali iba akési partizánske prepady hunských vojsk.
 
Moc Aetia náramne vzrástla, najmä po zastavení hunských vojsk v roku 451 v Galii. Aetius dokonca nútil Valentiniana, aby vydal svoju dcéru s jeho synom. Valentinianus strácal moc úplne a tak sa rozhodol sám Aetia zabiť. Legenda hovorí, že po tomto čine jeden Valentinianov radca povedal: ''Práve si si ľavou rukou odťal svoju pravicu.'' Po smrti Aetia ríša skolabovala, barbari vo vnútri impéria dosiahli úplnú nezávislosť a galský miestodržiteľ vyhlásil neobmedzenú vládu, nepodliehajúcu Valentinianovi.
Moc Valentiniana tak zostala iba formálna, pričom skutočnú vládu držal v rukách [[Flavius Aetius]], ktorý dokázal účinne spravovať zostávajúce rímske územia. Huni však zaútočili na [[Galia|Galiu]], tu však boli porazení rímsko-germánskou koalíciou vedenou Aetiom v [[Bitka na Katalaunských poliach|bitke na Katalaunských poliach]] v roku 451. O rok nato však [[Attila]] zaútočil na [[Itália|Itáliu]], pričom úplne zničil bohatú [[Aquileia|Aquileiu]], vyplienil [[Milano|Mediolanum]] a [[Pavia|Paviu]], pričom cisár Valentinianus sa opäť nesnažil robiť žiadne účinné kroky. Obranou sa zaoberal iba Aetius, ktorý však nemal dostatok síl na priamu bitku a tak Rimania organizovali iba akési partizánske prepady hunských vojsk.
 
Valentiniana zabili gótski prívrženci Aetia v roku 455 v [[Rím]]e, kde sa prizeral vojenskému cvičeniu na [[Marsovo pole|Martovom poli]]. Žiaden vojak mu však neprišiel na pomoc. Vraždu cisára pravdepodobne inicioval hlavne bohatý rímsky senátor [[Petronius Maximus]], ktorého žena bola Valentinanom znásilnená. Naopak, bol to pravdepodobne Maximus, kto huckal cisára na vraždu [[Flavius Aetius|Flavia Aetia]]. Jedinou dôležitou Valentinianovou akciou bolo uznanie právneho ediktu východorímskeho cisára [[Theodosius II.|Theodosia II.]] na západe ríše.
Moc Aetia náramne vzrástla, najmä po zastavení hunských vojsk v roku 451 v Galii. Aetius dokonca nútil Valentiniana, aby vydal svoju dcéru s jeho synom. Valentinianus strácal moc úplne a tak sa rozhodol sám Aetia zabiť. Legenda hovorí, že po tomto čine jeden Valentinianov radca povedal: ''Práve si si ľavou rukou odťal svoju pravicu.'' Po smrti Aetia ríša skolabovala, barbari vnútri impéria dosiahli úplnú nezávislosť a galský miestodržiteľ vyhlásil neobmedzenú vládu, nepodliehajúcu Valentinianovi.
 
Valentiniana zabili gótski prívrženci Aetia v roku 455 v [[Rím]]e, kde sa prizeral vojenskému cvičeniu na [[Marsovo pole|Martovom poli]]. Žiaden vojak mu však neprišiel na pomoc. Vraždu cisára pravdepodobne inicioval hlavne bohatý rímsky senátor [[Petronius Maximus]], ktorého žena bola Valentinanom znásilnená. Naopak, bol to pravdepodobne Maximus, kto huckal cisára na vraždu [[Flavius Aetius|Flavia Aetia]]. Jedinou dôležitou Valentinianovou akciou bolo uznanie právneho ediktu východorímskeho cisára [[Theodosius II.|Theodosia II.]] na západe ríše.
 
{{Infobox Vládca(2) |
Řádek 26 ⟶ 25:
Nástupca = [[Petronius Maximus]] |
}}
==Zdroj==
 
* {{Preklad |en|Valentinian III}}
[[Kategória:Cisári starovekého Ríma]]