John Dewey: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: sl:John Dewey |
Dew.pragmatizmus |
||
Riadok 11:
'''John Dewey''' (* [[20. október]] [[1859]], [[Burlington, Vermont)|Burlington]], [[Vermont]] – † [[1. jún]] [[1952]], [[New York (mesto)|New York]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[filozof]], predstaviteľ chicagskej školy pragmatizmu, predstaviteľ reformnej pedagogiky. Opieral sa o [[behaviorizmus]] [[John Broadus Watson|J. B. Watsona]]. Deweyho považujú za najvplyvnejšieho amerického sociálneho filozofa a pedagóga.
V protiklade k [[William James|Jamesovi]] a [[Ferdinand Canning Scott Schiller|F. C. S. Schillerovi]] zakladá ľudské poznanie na skúsenosti spojenej s rozvojom techniky. Tento rozvoj dokazuje neustála premenlivosť všetkého, čo je hmotné a duchovné, všetkého, o čom s konečnou platnosťou rozhoduje ľudská činnosť. Myslenie i poznanie sú pre túto činnosť nástrojom, ktorý umožňuje človeku prekonať množstvo ťažkostí, ktoré pred ním vyvstávajú. <br/> <br/>
==Deweyho pragmatizmus==
Podľa Deweyho sa od ostatných živočíchov neodlišujeme tým, že myslíme, ale tým, že na rozdiel od nich sa dokážeme adoptovať na čoraz zložitejšie a komplexnejšie prostredie, dokážeme rozširovať svoj obzor a svoje presvedčenia zdôvodňovať pred čoraz väčším publikom. To, čo nazývame poznávaním alebo skúmaním, je podľa Deweyho vždy iba vecou ďalšieho prispôsobovania sa.
<br/> <br/>
Morálny a politický pokrok nie je postupné približovanie sa k jedinej správnej Morálke a jedinej správnej politike, ale je to jednoducho pokrok na naše dovtedajšie Ja. Podobne ako Hegel považoval dejiny sveta za proces smerujúci k čoraz rozvinutejším a komplexnejším stavom, aj Dewey pokladal individuálny duchovný pokrok ľudskej bytosti i politický a sociálny pokrok civilizácie za prekonávanie minulosti. Spôsob, akým túto minulosť prekonávame, nám pritom umožňuje obzrieť sa späť a zistiť, kde sme urobili chyby.
<br/> <br/>
Dewey bol presvedčený, že o budúcnosti nemôžeme nič vedieť, že dejiny nemajú nijaký prirodzený cieľ. Dewey chápal kultúrne dejiny od neandertálcov až po súčasnosť podobne, ako biológovia chápu biologickú evolúciu od améby až po opicu. Ani v jednom prípade nejde o niečo osudové, nevyhnutné, jednoducho to tak bolo, ale keď už to bolo, využime to vo svoj prospech. Človek sa na tejto planéte objavil náhodou. Takou istou náhodou, a nie osudom bolo aj to, že na planéte sa objavila demokratická spoločnosť. Podobný názor má aj na vznik kresťanstva, kde bol presvedčený, že kresťanstvo nevďačí za svoj vznik zjaveniu, ale takrečeno šťastnej náhode. Nemuselo k tomu dôjsť, ale keď už k tomu došlo, západná civilizácia ju využila vo svoj prospech.
<br/> <br/>
Podľa Deweyho, podobne ako podľa [[Heidegger| Heideggera]] boli dejiny metafyziky dejinami úsilia nájsť niečo vznešené a mocné, - nech už to bol Boh, Skutočnosť či Rozum - čo by stálo na našej strane. [[Kant]] napríklad tvrdil, že práve rozum je na našej strane, [[Karl Marx|Marx]] tvrdil, že sú to dejiny, cirkvi hlásajú, že je to Boh. Dewey, poučený [[Darwin|Darwinom]], tvrdí, že sme tu celkom sami. Na otázku, odkiaľ sa berie ten osvietenský sen o demokratickej spoločnosti, odpovedal: Je to jednoducho sen, výplod ľudskej fantázie.
== Dielo ==
Řádek 36 ⟶ 43:
* ''The Child and the Curriculum'' (spolu so School and Society), [[1956]]
== Literatúra==
Rorty, R.:Filozofické orchidey. Bratislava: Kalligram 2006. 264 str. ISBN 80-7149-830-0.
== Pozri aj ==
* [[filozofia 20. storočia]]
| |||