Chazari: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo |
chybalo pismeno |
||
Riadok 4:
Chazari boli pôvodne [[Kočovníci|kočovný]], neskôr polokočovný turkický národ nejasného pôvodu, ktorý obýval strednú Ázii. Postupne ako jeho príslušníci postupne bohatli z kontroly tranzitného obchodu medzi európskym severom a Orientom, stále viac prechádzali k usadlému spôsobu života. Ich najdôležitejším obchodným strediskom a zároveň panovníckou rezidenciou sa stala novo založená pevnosť [[Itil]] (poloha neznáma) v delte [[Volga|Volgy]].
Z konfesného a kultúrneho hľadiska boli obyvatelia ríše a predovšetkým vládnuce kruhy postupne ovplynené [[islam]]om, [[judaizmus|judaizmom]] aj gréckym [[Ortodoxia|ortodoxným]] kresťanstvom, čo súviselo s politickým dianím na danom území. Dobré vzťahy mali Chazari tradične s [[Byzantská ríša|Byzanciou]], ktorej vládnuce kruhy v nich videli možných spojencov proti spoločným nepriateľom. Už roku [[626]], kedy ešte kočovali pri Kaspickom mori, sa s nimi snažil nadviazať kontakt [[cisár]] [[Herakleios]] ([[610]]–[[641]]), pripravujúci sa
Za vlády [[Abbásovci|abbásovského]] [[kalif|kalifa]] [[Hárún ar-Rašíd|Hárúna ar-Rašída]] ([[786]]–[[809]]) začali Chazari nový boj proti arabskej nadvláde. Veľa z nich konvertovalo na judaizmus, ktorý sa potom stal štátnym náboženstvom. Chazari boli jediným nehebrejským etnikom, ktoré hromadne prijalo židovské vyznanie.
|