Anastasio Somoza Debayle: Rozdiel medzi revíziami

|Popis = Anastasio Somoza Debayl so svojou ženou Hope, r. 1967

Anastasio Somoza Debayle (prezývaný ''Tachito'') bol tretím synom diktátora [[Anastasio Somoza García|Anastasia Somozu Garcíu]]. Od svojich desiatich rokov ho otec poslal študovať do [[USA]], pričom absolvoval prestížnu ''United States Military Academy'' vo [[West Pointe]].<ref>[http://www.moreorless.au.com/killers/somoza.html Anastasio Somoza Debayle ]</ref> Po jeho návrate do Nikaragui ho otec ustanovil náčelníkom generálneho štábu ''Národnej gardy'', obávanej Somozovej milície. V r. [[1950]] sa oženil so svojou sesternicou, ''Hope Portocarrerovou'', s ktorou mal neskôr 5 detí. Po vražde jeho otca v r. [[1956]] prevzal moc v krajine Anastasiou najstarší brat [[Luis Somoza Debayle|Luis]]. Po jeho smrti [[1. mája]] 1967 Anastasio Debayl prevzal moc a ustanovil sa prezidentom. Kým jeho brat Luis vládol umiernenejšie, Anastasio údajne viac pripomínal svojho otca a represie proti opozícii sa počas jeho režimu zintenzívnili.{{chýba<ref citácia}}name="test">[http://www.biographicon.com/view/qksg1 Anastasio Somoza Debayle - Biography]</ref> Post prezidenta zastával do 1. mája 1972, keď z legislatívnych dôvodov formálne odovzdal moc dočasnej vojenskej [[chunta|chunte]] (tzv. ''Liberálno-konzervatívna chunta''), no keďže bol hlavný veliteľ Národnej gardy, moc nad krajinou aj tak ostávala v jeho rukách. Druhýkrát sa opätovne vymenoval za prezidenta [[1. decembra]] 1974.{{chýba<ref name="test" citácia}}/>

Anastasio Debayl bol známy svojím drahým a luxusným životným štýlom, vlastnil veľké majetky (len v [[managua|Manague]] mal vyše 130 nehnuteľností) a ovládal desiatky firiem a podnikov (napr. kasína, kluby, televízne spoločnosti, banky). Bol veľmi skorumpovaný, pričom najznámejším prípadom sa stala sprenevera veľkej časti medzinárodnej finančnej pomoci, ktorá bola Nikarague poskytnutá po ničivom zemetrasení v decembri 1972. V r. 1974 sa jeho majetok odhadoval na 400 miliónov [[dolár]]ov.<ref name="test">[http://lcweb2.loc.gov/cgi-bin/query/r?frd/cstdy:@field%28DOCID+ni0021%29 Library of Congress Country Studies Nicaragua - The Somoza Era, 1936-74]</ref>

Všeobecná nenávisť proti jeho režimu sa zvyšovala, obzvlášť po spustení násilnej kampane, ktorú v r. [[1975]] namieril proti opozícii na čele so [[Sandinovský front národného oslobodenia|Sandinovským frontom národného oslobodenia]] (FSLN). Udalosti vyvrcholili revolúciou, počas ktorej Somoza nariadil hromadné bombardovanie miest a dedín kontrolovaných povstalcami, čo si vyžiadalo tisíce civilných obetí. V neudržateľnej pozícii nakoniec Somoza rezignoval a [[17. júla]] 1979 odletel do [[florida|floridského]] [[Miami]]. Prezident [[Jimmy Carter]] mu nedovolil tam zotrvať dlhšie a Somoza tak nakoniec skončil v exile v [[Paraguaj]]i, kde žil na ranči v luxusnej štvrti mesta [[Asunción]] pod ochranou miestneho vojenského diktátora [[Alfredo Stroessner|Alfreda Stroessnera]].{{chýba<ref citácia}}name="test">[http://www.biographicon.com/view/qksg1 Anastasio Somoza Debayle - Biography]</ref>

Somoza bol zavraždený 17. septembra 1980, keď jeho auto na ceste blízko jeho domu napadlo 7-členné ozbrojené komando z FSLN. Najprv na jeho limuzínu [[Mercedes-Benz]] spustili streľbu z [[AK-47]] a nakoniec na ňu vypálili strelu z raketometu [[RPG-72]], ktorá automobil úplne zničila a Somoza spolu so svojim šoférom a finančným poradcom zahynuli. Jedného z útočníkov, argentínčana ''Hugo Irurzuna'', paraguajská polícia zakrátko chytila a bol popravený, zvyšným sa podarilo ujsť. Ako sa neskôr zistilo, ozbrojenej skupine, ktorá svoju akciu nazvala ''Operácia plaz'', velil [[argentína|argentínsky]] revolucionár [[Enrique Gorriarán Merlo]]. AvšakOkolo ktopozadia konkrétne si atentátatentátu na ex-diktátora objednalostávajú ostávanejasnosti nejasnéa hoci sa predpokladá, údajneže tosi aleho bolobjednal jedenniektorý z popredných predstaviteľov FSLN, podľa E. G. Merla išlo o samostatnú iniciatívu niekoľkých odhodlaných dobrovoľníkov.<ref >[[Tomáshttp://www.elortiba.org/gmerlo.html BorgeEnrique Gorriarán Merlo (1941-2006)]].{{chýba citácia}}(profile and interviews)</ref>