Verzia z 13:40, 18. apríl 2006 upraviť Dubaj (diskusia \| príspevky) 1 063 editací pridané obrazky, vyroba... ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:01, 18. apríl 2006 upraviť vrátiť Dubaj (diskusia \| príspevky) 1 063 editací +odkazy Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Obrázok:Benzoovakyselina.jpg\|thumb\|200px\|Kalotový model [[molekula\|molekuly]] kyseliny benzoovej]] '''Kyselina benzoová''' (správne '''kyselina benzénkarboxylová''', vzácnejšie '''kyselina fenylmravčia''') je tuhá bezfarebná kryštalická látka s [[Racionálny vzorec\|racionálnym vzorcom]] [[uhlík\|C]]<sub>6</sub>[[vodík\|H]]<sub>5</sub>C[[kyslík\|O]]OH. Je najjednoduchšou aromatickou [[karboxylová kyselina\|karboxylovou kyselinou]]. [[Obrázok:Benzoic_acid.png\|thumb\|200px\|]] == Vlastnosti == ===Fyzikálne vlastnosti === Kyselina benzoová tvorí pri [[normálne podmienky\|normálnych podmienkach]] bezfarebné kryštály bez zápachu. [[Teplota topenia]] je 122,4 °C a vrie pri 249 °C. Pri vyšších [[teplota\|teplotách]] (nad 100 °C) [[sublimácia\|sublimuje]]. Vo vode sa pri 20 °C rozpúšťa len mierne (3,4 g/l vody), rozpustnosť možno zvýšiť prídavkom silnej zásady (napr. [[hydroxid sodný\| NaOH]]) resp. miernym zahriatím. [[Obrázok:S-Sci-ArCOOH.jpg\|thumb\|200px\|Kryštáliky kyseliny benzoovej]] Riadok 10: * Mólová hmotnosť: 122,12 g/[[mol]] * [[pH]]: 3,1–3,3 (10 g/l vody) * [[Tlak]] pár: 1,3 [[Pascal\|Pa]] * Medza výbušnosti: 1,4 obj. % === Chemické vlastnosti === Kyselina benzoová patrí v rámci organických [[kyselina\|kyselín]] medzi stredne silné kyseliny (pK<sub>a</sub> = 4,17). Jej vyššiu kyslosť oproti alifatickým analógom spôsobuje stabilizačné pôsobenie aromatického jadra po odštiepení [[protón]]u z karboxylovej skupiny. Kyselina benzoová poskytuje všetky reakcie charakteristické pre [[karboxylové kyseliny]] (napr. [[~~esterifíkácia~~esterifikácia]], tvorba solí, tvorba funkčných [[derivát]]ov): [[Obrázok:Ester_benzoova.jpg\|center\|400px\|]]

Kyselina benzoová: Rozdiel medzi revíziami