Ján Pálfi (1663 – 1751): Rozdiel medzi revíziami

Príslušník jedného z najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov. Ako osemnásťročný vstúpil do cisárskej [[armáda|armády]]. V roku 1686 bol za statočnosť pri oslobodzovaní Budína vymenovaný za pobočníka hlavného veliteľa cisárskeho vojska vojvodu [[Karol Lotrinský|Karola Lotrinského]]. Po smrti Karola Lotrinského bojoval spoločne s [[Eugen Savojský|Eugenom Savojským]] v [[Taliansko|Taliansku]] a [[Uhorsko|Uhorsku]]. V roku [[1693]] bol povýšený na generála a v roku [[1700]] na poľného podmaršala. Na začiatku [[vojna o španielske dedičstvo|vojny o španielske dedičstvo]] bojoval proti cisárovým nepriateľom v [[Bavorsko|Bavorsku]]. Po vypuknutí [[František II. Rákoci|Rákocziho povstania]] ostal verný cisárovi. V roku [[1704]] bol vymenovaný za chorvátskeho bána a zástupcu veliteľa protikuruckých vojsk [[Siegbert Heister|Siegberta Heistera]]. V roku 1704 bol povýšený na generála jazdectva. V roku [[1705]] zvrátil útokom do tyla nepriateľa v prospech cisárskych vojsk výsledok bitky pri [[Budmerice|Budmericiach]]. Rozhodujúcou mierou sa podieľal na víťazstve cisárskych vojsk v [[bitka pri Trenčíne|bitke pri Trenčíne]] v roku [[1708]]. V roku [[1709]] bol povýšený na poľného maršala. Po Heisterovom zosadení ho [[Jozef I. Habsburský|cisár Jozef I.]] vymenoval za veliteľa habsburských vojsk v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Dňa [[1.5.1711]] prijal na [[Majténske pole|Majténskom poli]] (v dnešnom [[Rumunsko|Rumunsku]]) kapituláciu posledných 12 000 [[kuruci|kuruckých]] bojovníkov. Po porážke Rákocziho povstania sa stal hlavným županom [[Šarišská stolica|Šarišskej stolice]]. Vo vojne proti [[Turci|Turkom]] v rokoch 1716-1718 bol hlavným veliteľom cisárskeho jazdectva. Po uzavretí [[Požarevacký mier|Požarevackého mieru]] (21.7.1718) ho cisár [[Karol VI. Habsburský|Karol VI]]. vymenoval za uhorského miestodržiteľa, dedičného hlavného kapitána [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]] a župana [[Bratislavská župa|Bratislavskej stolice]]. Po nástupe [[Mária Terézia|Márie Terézie]] od roku [[1741]] zastával post [[palatín|palatína]].<ref>KLUBERT T. : Siegbert Heister a Ján Pálfi - víťazi trenčianskej bitky. In: Neďaleko od Trenčína. Pamätnica k 300. výročiu bitky pri Trenčianskej Turnej. Trenčianska Turná - Bratislava 2008. ISBN 978-80-969375-4-7</ref>