Publius Ovidius Naso: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: ur:اووید
Riadok 28:
Ovídius je dieťaťom povojnového sveta (narodil sa až po zavraždení [[Gaius Iulius Caesar|Caesara]]), [[principát]]u, ktorému dominovala postava [[Augustus|Octaviana Augusta]] a duch obnovy, návratu k zlatému veku a k dlhotrvajúcemu mieru. V Ovídiovej poézii vystupuje do popredia ľahkosť, hravosť (''ludus''), optimizmus, sebavedomie. Kým jeho predchodcovia – [[Gaius Valerius Catullus|Catullus]], [[Albius Tibullus|Tibullus]], [[Sextus Aurelius Propertius|Propertius]] – odmietali režim aspoň v svojich básniach a robili to z vážnych morálnych ohľadov, pre Ovídia sa odmietanie (''recusatio'') stáva mondénnou pózou, ktorá sa nosí v lepšej spoločnosti. Starší elegici sa pokúšajú z Ríma uniknúť (a podobne robí aj [[Vergílius]] v svojich Bukolikách a Georgikách), ale Ovídius [[Rím]] oslavuje, je to jeho zlaté mesto, centrum sveta, kde sa žije v neustálom víre zábav, radosti a milostných afér.
 
Ovídius je básnikom novej mondénnej spoločnosti, ktorá počas principátu vzniká v Ríme. Vyjadruje jej hodnoty a spôsob myslenia, ktorý sa zásadne líši od tradičných rímskych hodnôt, akou je napríklad manželská vernosť(''fides''). Ešte neóterick9neótericky básnici deklamujú vernosť jedinej milenke (''servitium amoris''), ale Ovídius si dovoľuje svoje lásky striedať. V jeho poňatí je láska hra (''ludus''), v ktorej možno dosiahnuť majstrovstvo (veľká časť jeho erotickej poézie predstavuje vlastne návod ako uspieť v tejto rafinovanej hre vyššej spoločnosti).
 
V mnohých Ovídiových dielach možno badať určitý výsmech z vlastnej rímskej literárnej tradície aj z Ovídových predchodcov a vzorov. Samotný fakt, že Ovídius používa elégiu, dosiaľ výraz vážneho tragického citu muža k žene, ako médium pre ľahkú erotickú poéziu je dostatočnou [[paródia|paródiou]] neóterickej poézie. Jednotlivé epizódy, ktoré sa objavujú v jeho eroticko-didaktických dielach (''Ars amatoria'', ''Amores'', ''Remedium amoris''), sú prevzaté tematicky z diel jeho predchodcov, ale Ovídius sa v nich v drobných detailoch odlišuje. Napríklad žalospev nad mŕtvym Corinniným papagájom je zjavnou paródiou obdobného žalospevu na mŕtveho vtáčika [[Gaius Valerius Catullus|Catullovej]] Lesbie. Rovnakým spôsobom sa Ovídius vysmieva z „vážnej“ epickej poézie, keď prirovnáva milenca vkrádajúceho sa do domu vydatej milenky s hrdinami heroických [[epos]]ov alebo keď vtipne parafrázuje niektoré pasáže z [[Eneis|Eneidy]].
Riadok 78:
 
[[Súbor:Statuia lui Ovidiu - Constanta.jpg|thumb|left|200px|Ovídiova socha v Constanci]]
 
== Ovídiov odkaz ==
Ovídiovu popularitu v staroveku dokladá vysoký výskyt [[grafitti|grafittov]] obsahujúcich jeho verše v [[Pompeje|Pompejách]], ale i početné podvrhy, ktoré sa spájali s jeho menom už v tejto dobe. Medzi autorov, ktorí z Ovídia čerpali alebo ho napodobovali patria [[Lucius Annaeus Seneca|Seneca]], [[Marcus Annaeus Lucanus|Lucanus]], [[Publius Papinius Statius|Papinius Statius]], [[Gaius Valerius Flaccus Setinus Balbus|Valerius Flaccus]], [[Decimus Magnus Ausonius|Ausonius]] aj [[Claudius Claudianus]].