|
Poradným orgánom kráľa je senát.
== KráľIné u Slovanovprojekty ==
{{projekt|q=Kráľ|commons=Category:Kings}}
Slovo kráľ sa vyskytuje v všetkých Slovanov (po česky král, po poľsky król [krul], po chorvátsky, srbsky a slovinsky kralj [kraľ], po bulharsky kral, po rusky a ukrajinsky koroľ). Josef Dobrovský ako prvý napísal, že toto slovo pochádza z mena Karola Veľkého, s ktorým Slovania prišli do styku a pre mnohých bol obávaným nepriateľom (zvlášť polabským Slovanom) ale najmä veľkým panovníkom. Toto meno vládcu Frankov, ktorý sa usiloval obnoviť rímsku ríšu v jej kresťanskej podobe, prešlo u Slovanov zmenou ako staré slová typu tort – trot teda korlь - karlь – kralь (podobne ako slovo barda sa zmenilo na brada) a znamenalo významného mocného panovníka - zjednotiteľa, čomu však v dnešnej slovenskej terminológii zodpovedá termín cisár. Toto slovo muselo preniknúť do slovenčiny pred prešmyknutím hláskových skupín –or- , -ol- na –ro-, -lo-, teda najneskôr na rozhraní 8. a 9. storočia.
Nemecké anály dávajú Svätoplukovi, nástupcovi veľkého kniežaťa Rastislava, obyčajne titul dux. Ale Fuldské anály ho nazývajú rex, podobne Reginonová kronika a list pápeža Štefana VI. z roku 885 adresovaný Svätoplukovi ako kráľovi. Nazdávam sa, že nielen vtedajšie mocnosti, ale aj naši predkovia nazývali Svätopluka kráľom a to dokonca v našom jazyku – teda slovom kráľ. Podľa vzoru Karola Veľkého, nazvali analogický svojho mocného panovníka – zjednotiteľa termínom kráľ. Najpresvedčivejším dôkazom toho je stará maďarčina.
Štátoprávna kontinuita v právnej terminológii, akou sa označoval najvyšší panovník – zjednotiteľ, prešla zo Svätoplukovej ríše aj so slovom kráľ priamo na arpádovských panovníkov. Nitrianske veľkoknieža (dux magnus) Gejza, keď sa stal suverénom Uhorska, je na kráľovskej korune (corona graeca) označený dokonca ešte nezmenenou slovenskou podobou slova kráľ – krales - Geovitzas pistos krales Tourkias. Slovo prešlo neskôr aj do živej maďarčiny v podobe király [kiráľ]. To svedčí nielen o spontánnom a trvalom prevzatí tohto dôležitého slova zo štátoprávnej oblasti, ale nepriamo aj o kontinuite štátu, ktorú aj keď historicky nemožno dokázať, ale lingvisticky je dokázateľná. V súvislosti so slovom kráľ svedčia o tom dve podstatné okolnosti:
1 Arpádovskí následníci trónu sídlili v druhom najdôležitejšom sídelnom meste Svätoplukovej ríše – v Nitre. Toto centrum štátu – sa nachádza na slovenskom etnickom území, kde slovo kráľ žilo v historickom vedomí a používalo sa v živej reči. K prenosu označenia uhorského panovníka termínom kráľ-király mohlo dôjsť iba vtedy, ak sa tento pojem už predtým v praxi používal pre označenie veľkomoravských panovníkov (s určitosťou však najmä kráľa Svätopluka). V čase vzniku slova kráľ u starých Slovákov (vláda Karola Veľkého) totiž staromaďarské kmene neboli ešte v Karpatskej kotline
2 Nomádsko-pastierske národy bez skúsenosti s usporiadaným štátnym životom, akými boli kmene pod vedením starých Maďarov, nemohli vytvoriť samé štát. Popri viacerých významných vonkajších a vnútorných faktoroch, ktoré ovplyvnili vznik uhorského štátu, súdiac podľa slov prevzatých do maďarčiny bola úloha domáceho slovenského (Sloveni) obyvateľstva výrazná, trvalá a nezvratná. Tak vo veľkomoravskom ako aj v uhorskom štáte latinskému termínu rex zodpovedal termín kráľ-király.
• kontinuite starej slovenskej štátoprávnej terminológie nepriamo svedčí aj označovanie arpádovca Gejzu, ako nitrianskeho údelného vládcu, ktorého z prameňov aj mincí poznáme s titulom knieža (dux ), čo môže naznačovať, že následník trónu v starej Moravskej ríši so sídlom v Nitre tiež niesol titul knieža (kъnędzь) pričom jej suverénny vládca sa označoval ako kráľ.
3 Týmto sa nedá jednoznačne tvrdiť, že v prípade titulatúry moravských panovníkov šlo o všeobecné ustálenú terminológiu titulu kráľ v dnešnom slova zmysle aj s jej významovými ekvivalentmi v cudzích jazykoch (rex, bazileos), lebo tieto označenia okrem jazykovej praxe podliehali aj iným závažným kritériám, napr. politickej akceptácii používania titulu kráľ v medzinárodných súvislostiach, čo sa napr. u uhorských panovníkov údajne prejavilo udelením kráľovskej koruny pápežom (údaj je z legendy). Aj tu však nájdeme nie celkom presnú, ale zato pozoruhodnú analógiu medzi kráľom Svätoplukom a kráľom Štefanom. Aj kráľ Svätopluk, podobne ako kráľ Štefan, bol vzatý aj so svojou krajinou pod ochranu Apoštolskej stolice.
4 Uvedený výklad sa vzťahuje iba na lingvisticko-historické objasnenie prenosu takého závažného právneho termínu, akým je označenie suverénneho panovníka - zjednotiteľa. Jeho prenos z franského prostredia do slovenského a zo slovenského do maďarského je veľmi pravdepodobný a zdôvodňuje aj oprávnenosť označovania veľkomoravských panovníkov, zvlášť Svätopluka, ako kráľa.
== Externé odkazy ==
|
