Hésiodos: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
okopírované z čl. Starogrécky epos
Epikouros (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
'''Hesiodos''', [[Gréčtina|gr.]] ''Ησίοδος (Hesiodos)'', [[Dimotiki|novogrécka výslovnosť]] ''Isiodos'' (* [[8. storočie pred Kr.]] [[Kyme]], [[Malá Ázia]], alebo [[Askra]], ([[Boiótia)]] - † [[7. storočie pred Kr.]] [[Askra]], [[Boiótia]]) bol grécky [[básnik]], tvorca gréckeho didaktického eposu.
 
==Pôvod==
V mladosti pásal stáda ovcí v horách, neskôr obrábal polia, ktoré zdedil po otcovi. Patril k drobným poľnohospodárom, ktorí síce boli slobodní, ale museli tvrdo zápasiť o svoje živobytie. Básnické umenie sa naučil od potulných rapsódov a stal sa jedným z nich, ale neopoustil preto svoje hospodárstvo a cestoval len zriedka.
Hesiodos vo svojom diele ''Práce a dni'' spomína viaceré užitočné informácie o svojom pôvode a rodine. Jeho otec pochádzal z [[Malá Ázia|maloázijského]] gréckeho mesta [[Kyme]] a bol to ľodný obchodník, skúsený a múdry muž s aristokratickým pôvodom, sám Hesiodos nepriamo spomína, že jeho rodina je potomstvom [[Zeus|Dia]], keď to pripomína svojmu vymyslenému bratovi Persovi v spomínanom diele. Jeho otec bol však neúspešný a tak sa usadil v malej [[Boiótia|boiótskej]] dedine pod [[Haliakmonas|Haliakmonom]], ku ktorej Hesiodos cítil odpor. Fakt, že jeho otec bol nútený opustiť prosperujúce veľkomesto svedčí o upadajúcej aristokracii, nástup tyranov a zmeny spoločnosti a s tým spojená veľká grécka kolonizácia. Nie je však známe, či sa Hesiodos narodil v Kyme, alebo už v Askre.
 
==Rané roky==
 
V mladosti pásal stáda ovcí v horách, neskôr obrábal polia, ktoré zdedil po otcovi. Patril k drobným poľnohospodárom, ktorí síce boli slobodní, ale museli tvrdo zápasiť o svoje živobytie. Básnické umenie sa naučil od potulných rapsódov a stalpodľa saniektorých názorov bol aj on jedným z nich, ale neopoustil preto svoje hospodárstvo a cestoval len zriedka. V mladosti vyhral básnickú súťaž v [[Euboia|Euboiskej]] [[Chalkida|Chalkide]].
 
==Diela==
 
'''Zroenie bohov-Theogonia'''
 
Je to najznámejšie Hesiodovo dielo, Hesiodos a Homér sú považovaní za stvoriteľov gréckych bohov a mytológie. Hesiodos tu spomína zrod olympijského kultu. [[Uranos]] (nebo) a [[Gaia]] (zem) splodili deti. Uranos však na ne žiarlil a rozhodol sa ich vrátiť do útrob Gaie. Tá sa však spojila so synom [[Kronos|Kronom]], ktorý svojmu otcovy usekol pohlavný úd, ktorý ešte stihol Gaiu oplodniť a tak sa zrodili [[Giganti]] a [[Erýnie]]. Úd odhodil Kronos do mora a tak sa zrodila [[Afrodita]]. Kronos si za ženu zobral svoju sestru [[Rheia|Rheiu]], svoje deti sa však tiež rozhodol zahubyť, chcel ich prehltnúť. Nešťastná Rheia sa poradila s Uranom a Gaiou, ktorí jej poradili, aby svoje dieťa porodila na [[Kréta|Kréte]]. Tu sa narodil [[Zeus]], ktorého vychovala koza a ktorý nakoniec porazil svojho otca, titanov, gigantov a draka [[Tyfoeos|Tyfoea]] a zmocnil sa vlády nad svetom aj so svojimi súrodencami a neskôr aj deťmi. Bolo to 12. tradičných božských bytostí.
 
'''Práce a dni-Erga kai Hemerai'''
 
Ďalším významným Hesiodovým dielom sú práce a dni. Ide tu o mravné ponaučenia z bežného života. Hesiodos tu poúča o nepremyslenom sobáši, potreba opatrnosti, roľnícke rady... Hovorí aj o bežnom pracovnom dni či o roľníckych prácach. Významnou postavou, ktorú Hesiodos neustále poučuje je jeho brat Perses. Jedná sa však pravdepodobne iba o Hesiodom vymyslenú postavu, aby tak mohol prezentovať svoj vlastný pôvod a bežné rodinné problémy. Perses totiž prišiel neprávom k majetku, keď Hesioda pripravil o časť dedičstva. Hesiodos ho tu poučuje a radí čo má robiť, aby sa však pomohlo aj Persovi keď o majetok prišiel aj on. Perses je stálym terčom jeho rád. V tomto diele nechal Hesiodos čitateľa nahliadnuť do svojho súkromia, zároveň však spomína mytologický príbeh o [[Pandora|Pandore]] a [[Prométeus|Prométeovi]].
 
Iné jeho nedochované diela boli ''Katalóg žien (Katalogos gynaikon), Štít (Aspis), Veštenie z vtákov (Ornitomantheia) či Veľké Heoie (Megalai Heoiai)''.
 
Hesiodos skladal svoje básne v haxametroch tzv. homérskym jazykom.
 
Hesiodos mal veľký vplyv na grécku poéziu, najmä helenistickú, ďalej na [[Vergilius|Vergilia]] a na literatúru kresťanskú.
 
Všeobecné predstavy o morálke a zmysle ľudského konania, obohatené o vlastnú ideu nemenného poriadku, ktorý ovplyvňuje beh života, predložil v epickej básni [[O pôvode bohov]]. Pripisuje sa mu aj skladba [[Zoznam žien]], v ktorej zdôvodňuje pôvod urodzených gréckych šľachtických rodov milostnými historkami, ktoré sa odohrali medzi bohmi a pozemskými ženami.
Vrcholom jeho tvorby sa stal epos [[Práce a dni]]. Báseň je napísaná v hexametroch a obsahuje praktické rady a vecné pokyny, týkajúce sa hospodárenia, vzťahov v rodine. Nájdeme v ňom i mravoučný podtext: sen o vysokej mravnosti ľudí, pre ktorých je práca jediným zdrojom blahobytu. Súčasný nedobrý stav spoločnosti vysvetľuje básnik ako božský trest za spupnosť. Mytologickými príbehmi a bájkami dokazuje, že hlavným zdrojom ľudského utrpenia býva túžba nepoctivo zbohatnúť.
 
== Iné projekty ==