Franz Anton Hillebrandt: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 548 bajtov ,  pred 11 rokmi
Úprava článku
d (robot Pridal: cs:Franz Anton Hillebrandt)
(Úprava článku)
{{Infobox Osobnosť|
[[Obrázok:Wien Hofburg Nacht.jpg|250px|náhľad|Hofburg - jeho prestavbu riadil Franz Anton Hillebrandt]]
Meno = Franz Anton Hillebrandt |
'''Franz Anton Hillebrandt''' (aj ''Hillebrand'') (* [[2. apríl]] [[1719]], [[Viedeň]] – † [[25. január]] [[1797]], Viedeň) bol rakúsky staviteľ, pôsobiaci aj na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Jeho krstným otcom bol [[Anton Erhard Martinelli]], známy viedenský staviteľ.
Portrét = |
Popis = rakúsky barokový staviteľ a architekt|
Dátum narodenia = [[2. apríl]] [[1719]] |
Miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] |
živý-mŕtvy = mŕtvy |
Dátum úmrtia = [[25. január]] [[1797]] |
Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] |
}}
'''Franz Anton Hillebrandt''' (aj '''Hillebrand''') (* [[2. apríl]] [[1719]], [[Viedeň]] - † [[25. január]] [[1797]], [[Viedeň]]) bol [[Rakúsko|rakúsky]] [[baroko|barokový]] architekt a staviteľ, pôsobiacičinný aj na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Jeho krstným otcom bol [[Anton Erhard Martinelli]], známy viedenský staviteľ.
 
==Život==
Používal aj meno ''Franz de Paula von Hillebrandt''. Bol synom nemeckého tesára Wolfganga Hillebrandta, ktorý emigroval z Horného Falcka do Viedne. Ako 15-ročný sa uchádzal o prijatie na [[Akadémia výtvarných umení (Viedeň)|Akadémiu výtvarných umení]] vo Viedni, kde bol aj [[3. január]]a [[1734]] prijatý. Potom podnikol dlhšiu cestu po [[Nizozemsko|Nizozemsku]] a [[Nemecko|Nemecku]].
 
Používal aj meno ''Franz de Paula von Hillebrandt''. Bol synom nemeckého tesára Wolfganga Hillebrandta, ktorý emigroval z Horného Falcka do Viedne. Ako 15-ročný sa uchádzal o prijatie na [[Akadémia výtvarných umení (Viedeň)|Akadémiu výtvarných umení]] vo Viedni, kde bol aj [[3. január]]ajanuára [[1734]] prijatý. Potom podnikol dlhšiu cestu po [[Nizozemsko|Nizozemsku]] a [[Nemecko|Nemecku]].
V rokoch [[1739]]-[[1740]] pracoval u kniežaťa Schönborna vo [[Würzburg]]u s popredným barokovým architektom [[Johann Balthasar Neumann|Johannom Balthasarom Neumannom]], kde pôsobil ako staviteľský kreslič. V roku [[1742]] budoval v [[Ravensburg]]u opevňovacie stavby. Neskôr, z poverenia cisárskeho staviteľa [[Jean Nicolas Jadot|Jeana Nicolasa Jadota]] zameral viedenský cisársky zámok a zúčastnil sa na projektovaní jeho stavby.
 
V rokoch [[1739]] -[[ 1740]] pracoval u kniežaťa [[Friedrich Karl von Schönborn-Buchheim|Schönborna]] vo [[Würzburg]]u s popredným barokovým architektom [[Johann Balthasar Neumann|Johannom Balthasarom Neumannom]], kde pôsobil ako staviteľský kreslič. V roku [[1742]] budoval v [[Ravensburg]]u opevňovacie stavby. Neskôr, z poverenia cisárskeho staviteľa [[Jean Nicolas Jadot|Jeana Nicolasa Jadota]] zameral viedenský cisársky zámok a zúčastnil sa na projektovaní jeho stavby.
V Budaváre ([[Budín]]) prestaval klariský kláštor na kúriu a sídlo krajinského snemu. Okrem iného viedol aj výstavbu Budínskeho kráľovského paláca. Počas svojho pobytu v [[Bratislava|Bratislave]] navrhol a vybudoval viacero letných šľachtických sídel. V [[Oradea|Oradei]] (Veľkom Varadíne) dokončil v roku [[1751]] stavbu katedrály a budovy biskupského seminára.
 
[[Obrázok:Wien Hofburg Neue Burg Heldenplatz.jpg|250px|náhľad|Jedným z Hillebrandtových diel je prestavba cisárskej rezidencie [[Hofburg (Viedeň)|Hofburgu]] vo [[Viedeň|Viedni]]]]V Budaváre ([[Budín]]) prestaval klariský kláštor na kúriu a sídlo krajinského snemu. Okrem iného viedol aj výstavbu Budínskeho kráľovského paláca. Počas svojho pobytu v [[Bratislava|Bratislave]] navrhol a vybudoval viacero letných šľachtických sídel. V [[Oradea|Oradei]] (Veľkom Varadíne) dokončil v roku [[1751]] stavbu katedrály a budovy biskupského seminára.
Keď v roku [[1757]] zomrel [[Johann Baptista Martinelli]] (pravdepodobne brat Antona Erharda), architekt uhorskej kráľovskej komory, nastúpil koncom roku na jeho miesto. Nedostal však žiadny plat. Až oficiálnym menovaním za vrchného kráľovského architekta [[29. október|29. októbra]] [[1762]], za zomrelého [[Nikolaus Pacassi|Nikolausa Pacassiho]], bol jeho plat schválený. Zároveň prevzal vedenie Viedenského dvorného stavebného úradu a zodpovednosť za prestavbu viedenského [[Hofburg]]u. Od roku [[1757]] až do svojej smrti (1797) bol oprávnený rozhodovať o všetkých významných stavbách v Uhorsku. Pod jeho vedením a dohľadom vznikali temer všetky štátne stavby v Uhorsku.
 
Keď v roku [[1757]] zomrel [[JohannGiovanni BaptistaBattista Martinelli]] (pravdepodobne brat Antona Erharda), architekt uhorskej kráľovskej komory, nastúpil koncom roku na jeho miesto. Nedostal však žiadny plat. Až oficiálnym menovaním za vrchného kráľovského architekta [[29. október|29. októbra]] [[1762]], za zomrelého [[Nikolaus Pacassi|Nikolausa Pacassiho]], bol jeho plat schválený. Zároveň prevzal vedenie Viedenského dvorného stavebného úradu a zodpovednosť za prestavbu viedenského [[Hofburg (Viedeň)|Hofburgu]]u. Od roku [[1757]] až do svojej smrti (1797) bol oprávnený rozhodovať o všetkých významných stavbách v Uhorsku. Pod jeho vedením a dohľadom vznikali temertakmer všetky štátne stavby v Uhorsku.
 
==Stavby na Slovensku==
Prvou stavbou na ktorej podľa historických dokumentov pracoval, bola prestavba [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]] (1761-1768) pre nového uhorského [[miestodržiteľ]]a [[Albert Tešínsky|Alberta Tešínskeho]], zaťa cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]]. Podľa Hillebrandtovho projektu vybudovali Tereziánum, pristavené k východnej strane hradu (vyhorelo v r. 1811). V tejto budove, ktorá bola prvým príkladom nastupujúceho tereziánskeho klasicizmu, boli uložené bohaté grafické zbierky Alberta Tešínskeho (základ dnešnej viedenskej [[Albertína|Albertíny]], jednej z najvýznamnejších grafických zbierok v Európe).
 
Prvou stavbou na ktorej podľa historických dokumentov pracoval, bola prestavba [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]] (1761 - 1768) pre nového uhorského [[miestodržiteľ]]amiestodržiteľa [[Albert TešínskySaský|Alberta Sasko-Tešínskeho]], zaťa cisárovnejkráľovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]]. Podľa Hillebrandtovho projektu vybudovali Tereziánumpalác [[Terezianum (Bratislava)|Terezianum]], pristavenépristavený k východnej strane hradu[[Kráľovský palác na Bratislavskom hrade|kráľovského paláca]] (vyhorelovyhorel v r. 1811). V tejto budove, ktorá bola prvým príkladom nastupujúceho tereziánskeho klasicizmu, boli uložené bohaté grafické zbierky Alberta Tešínskeho (základpo zrušení miestodržiteľského úradu boli prevezené do Viedne, kde sa stali základom dnešnej viedenskejgalérie [[AlbertínaAlbertina (Viedeň)|AlbertínyAlbertina]], jednej z najvýznamnejších grafických zbierok v Európe).
Ďalšou jeho stavbou bola erárna sýpka v Bratislave (1773), postavená na mieste dnešnej Reduty. V roku [[1769]] vypracoval plány oratória v šaštínskom kostole, lebo s pôvodným nebola [[Mária Terézia]] spokojná (dostal za to 4000 zlatých). Ďalej sa podieľal na prestavbe zámku v [[Holíč]]i, letnom arcibiskupskom paláci na vtedajšom predmestí Bratislavy (dnes sídlo vlády), rozšírení a prestavbe budovy uhorskej kráľovskej komory na Michalskej ulici. Najvýznamnejšou stavbou je budova lekárskej fakulty univerzity v [[Trnava|Trnave]] (1770-1773).
 
[[Obrázok:Bratislava Letný arcibiskupský palác.JPG|left|thumb|230px|Jednou z Hillebrandtových prác je prestavba [[Letný arcibiskupský palác (Bratislava)|letného arcibiskupského paláca]] v Bratislave v rokoch 1761 - 1765]]Ďalšou jeho stavbou bola erárna sýpka v Bratislave (1773), postavená na mieste dnešnej [[Reduta (Bratislava)|Reduty]]. V roku [[1769]] vypracoval plány oratória v šaštínskom[[Bazilika kostole,Sedembolestnej leboPanny sMárie|Bazilike pôvodnýmSedembolestnej nebola [[MáriaPanny TeréziaMárie]] spokojnáv (dostal za to 4000 zlatých)[[Šaštín-Stráže|Šaštíne]]. Ďalej sa podieľal na prestavbe zámku[[Kaštieľ v Holíči|kaštieľa]] v [[Holíč]]i, letnom[[Letný arcibiskupskomarcibiskupský palácipalác (Bratislava)|letného arcibiskupského paláca]] (v rokoch 1761 - 1765) na vtedajšom predmestí Bratislavy (dnes sídlo vlády), rozšírení a prestavbe budovy [[Palác Uhorskej kráľovskej komory|uhorskej kráľovskej komory]] na Michalskej ulici. NajvýznamnejšouVýznamnou stavbouprácou je budovatiež stavba budovy lekárskej fakulty univerzity v [[Trnava|Trnave]] (v r. 1770 - 1773).
V rokoch 1761-1765 prestaval pôvodne [[renesancia|renesančný]] [[letný arcibiskupský palác]] v [[Bratislava|Bratislave]] na rozľahlé [[barok]]ové sídlo.
 
PodľaV regulačnéhoroku plánu1774 Bratislavyvypracoval Hillebrandt na príkaz Márie Terézie regulačný plán pre Bratislavu, v ktorom sa popočítalo rokus likvidáciou [[1775]]Mestské začaliopevnenie búrať(Bratislava)|mestských mestské hradbyhradieb]], ktoré už stratili svoj niekdajší obranný význam a na ich mieste vznikali nové predmestia. V nasledujúcich troch rokoch zbúrali staré hradby a brány s vežami (zachovaná ostala iba [[Nitra|NitreMichalská brána]] naa hradečasť vybudovaliopevnenia podľa jehona návrhovzápadnej budovustrane veľkoprepoštstvamesta).
 
V [[Nitra|Nitre]] na [[Nitriansky hrad|hrade]] vybudovali podľa jeho návrhov budovu veľkoprepoštstva.
 
==Iné stavby==
Vypracoval plány na výstavbu [[barok]]ového paláca, kópie viedenského belvedéru [[Belvedere]], a ďalej dnešného múzea [[Ţării Crişurilor]] a [[bazilika|baziliky]] v Oradei.
 
Vypracoval plány na výstavbu paláca [[Belveder (Viedeň)|Belveder]] pre [[Eugen Savojský|Eugena Savojského]], [[Biskupský palác (Oradea)|paláca]] a baziliky v [[Oradea|Oradei]], na prestavbu zámkov [[Zámok Halbturn|Halbturn]] a [[Zámok Hof|Hof]] v Rakúsku a ďalších stavieb.
Prestavba zámkov [[Halbturn]] a [[Schloss Hof]] (v Rakúsku pri slovenských hraniciach); [[Palác Rottal]] (teraz sídlo rakúskej finančnej prokuratúry vo Viedni).
 
V Hillebrandtovej tvorbe zreteľne vrcholí prechod od baroka ku [[klasicizmus|klasicizmu]], spätému výtvarne a svojou dekoráciou so štýlom nazvaným podľa [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]]
 
== Iné projekty ==
 
{{projekt|commons=Category:Franz Anton Hillebrandt}}
 
== Zdroje ==
 
* A. Fiala a kol., ''Bratislavský hrad'', Alfa-press, Bratislava, 1995
* B. Puškárová, I. Puškár, ''Bratislava - Pamiatková rezervácia'', Tatran, Bratislava, 1989, ISBN 80-222-0024-7
 
{{DEFAULTSORT:Hillebrandt, Franz Anton}}
[[Kategória:Úmrtia v 1797]]
[[Kategória:Rakúski architekti]]
[[Kategória:Barokoví architekti]]
 
[[cs:Franz Anton Hillebrandt]]
2 343

úprav