Franz Anton Hillebrandt: Rozdiel medzi revíziami

'''Franz Anton Hillebrandt''' (aj ''Hillebrand'') (* [[2. apríl]] [[1719]], [[Viedeň]] – † [[25. január]] [[1797]], Viedeň) bol rakúsky staviteľ, pôsobiaci aj na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Jeho krstným otcom bol [[Anton Erhard Martinelli]], známy viedenský staviteľ.▼

Používal aj meno ''Franz de Paula von Hillebrandt''. Bol synom nemeckého tesára Wolfganga Hillebrandta, ktorý emigroval z Horného Falcka do Viedne. Ako 15-ročný sa uchádzal o prijatie na [[Akadémia výtvarných umení (Viedeň)|Akadémiu výtvarných umení]] vo Viedni, kde bol aj [[3. január]]a [[1734]] prijatý. Potom podnikol dlhšiu cestu po [[Nizozemsko|Nizozemsku]] a [[Nemecko|Nemecku]]. ▼

V rokoch [[1739]]-[[1740]] pracoval u kniežaťa Schönborna vo [[Würzburg]]u s popredným barokovým architektom [[Johann Balthasar Neumann|Johannom Balthasarom Neumannom]], kde pôsobil ako staviteľský kreslič. V roku [[1742]] budoval v [[Ravensburg]]u opevňovacie stavby. Neskôr, z poverenia cisárskeho staviteľa [[Jean Nicolas Jadot|Jeana Nicolasa Jadota]] zameral viedenský cisársky zámok a zúčastnil sa na projektovaní jeho stavby. ▼

V Budaváre ([[Budín]]) prestaval klariský kláštor na kúriu a sídlo krajinského snemu. Okrem iného viedol aj výstavbu Budínskeho kráľovského paláca. Počas svojho pobytu v [[Bratislava|Bratislave]] navrhol a vybudoval viacero letných šľachtických sídel. V [[Oradea|Oradei]] (Veľkom Varadíne) dokončil v roku [[1751]] stavbu katedrály a budovy biskupského seminára.▼

Keď v roku [[1757]] zomrel [[Johann Baptista Martinelli]] (pravdepodobne brat Antona Erharda), architekt uhorskej kráľovskej komory, nastúpil koncom roku na jeho miesto. Nedostal však žiadny plat. Až oficiálnym menovaním za vrchného kráľovského architekta [[29. október|29. októbra]] [[1762]], za zomrelého [[Nikolaus Pacassi|Nikolausa Pacassiho]], bol jeho plat schválený. Zároveň prevzal vedenie Viedenského dvorného stavebného úradu a zodpovednosť za prestavbu viedenského [[Hofburg]]u. Od roku [[1757]] až do svojej smrti (1797) bol oprávnený rozhodovať o všetkých významných stavbách v Uhorsku. Pod jeho vedením a dohľadom vznikali temer všetky štátne stavby v Uhorsku.▼

Prvou stavbou na ktorej podľa historických dokumentov pracoval, bola prestavba [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]] (1761-1768) pre nového uhorského [[miestodržiteľ]]a [[Albert Tešínsky|Alberta Tešínskeho]], zaťa cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]]. Podľa Hillebrandtovho projektu vybudovali Tereziánum, pristavené k východnej strane hradu (vyhorelo v r. 1811). V tejto budove, ktorá bola prvým príkladom nastupujúceho tereziánskeho klasicizmu, boli uložené bohaté grafické zbierky Alberta Tešínskeho (základ dnešnej viedenskej [[Albertína|Albertíny]], jednej z najvýznamnejších grafických zbierok v Európe). ▼

Ďalšou jeho stavbou bola erárna sýpka v Bratislave (1773), postavená na mieste dnešnej Reduty. V roku [[1769]] vypracoval plány oratória v šaštínskom kostole, lebo s pôvodným nebola [[Mária Terézia]] spokojná (dostal za to 4000 zlatých). Ďalej sa podieľal na prestavbe zámku v [[Holíč]]i, letnom arcibiskupskom paláci na vtedajšom predmestí Bratislavy (dnes sídlo vlády), rozšírení a prestavbe budovy uhorskej kráľovskej komory na Michalskej ulici. Najvýznamnejšou stavbou je budova lekárskej fakulty univerzity v [[Trnava|Trnave]] (1770-1773).▼