Paris (mytológia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: az:Paris (mifologiya)
preklepy, wikilinky, gramatika
Riadok 5:
 
V noci pred jeho príchodom na svet mala [[Hekaba ]] zlovestný sen: porodila vraj horiacu fakľu, ktorá zapálila Tróju. Kráľ Priamos sa obrátil na veštca, a ten mu sen vysvetlil v tom zmysle, že Hekabe sa narodí syn ktorý zaviní pád Tróje. Ako obozretný vládca dal preto odniesť chlapca hneď po narodení na horu Ídu a pohodiť ho v lesnej húštine. Chlapca však našla medvedica a dojčila ho svojím mliekom, potom sa ho ujal pastier Ageláos, dal mu meno Paris a vychoval ho ako vlastného. Z chlapca vyrástol krásny mládenec, ktorý vynikal silou a chránil ostatných pastierov pred divými zvieratami a zbojníkmi, jeho druhovia ho preto nazvali Alexandros čiže "Ochranca mužov". O svojom kráľovskom pôvode nevedel, žil spokojne a nemal najmenšiu potuchu čo mu určil osud.
Jedného dňa pásol svoje stádo na úbočí Ídi a ako zvyčajne čakal na nymfu [[Oinóné]],ktorá sa mu už dávno ľúbila. Z ničoho nič sa však pred ním objavil boh [[Hermés]] s troma bohyňami: s Diovou manželkou Hérou, bohyňou vojny Aténou a bohyňou lásky Afroditou. Pristúpil k nemu a podal mu zlaté jablko s nápisom "Tej najkrajšej!": má vraj z rozhodnutia najvyššieho boha [[Zeus|Dia]] dať jablko tej, ktorá si ho podľa jeho minkymienky zaslúži. Toto jablko hodila totiž bohyňa sváru [[Eris]] medzi HeruHéru, AthénuAténu a Afroditu, aby sa pomstila, že nedostala pozvanie na svadbu fthíjskeho kráľa [[Pélea]] a morskej bohyne [[Thetidy]]. Treba povedať, že pomsta sa jej vydarila: len čo bohyne zazreli nápis, siahli za jablkom a každá s nich ho chcela vziať. Každá sa samozrejme, považovala za najkrajšiu a jasne to dala druhým dvom najavo. Vznikol s toho spor a bohyne sa obrátili na najvyššieho boha Dia, aby ho rozhodol. Diovi sa pravda do toho nechcelo, nemusel byť ani vševedúci, aby vedel, že ak prisúdi jablko jednej, druhé dve si určite znepriatelí. Rozhodol sa teda, že sa ich všetkých troch aj s jablkom zbaví. Zavolal svojho posla Herma, podal mu jablko a rozkázal, aby ich odviedol na horu Ídu pri Tróji. Tam vraj žije pastier Paris, ktorý je pre nepredpojatosť a neznalosť zložitosti celej veci kompetentný, aby spor rozsúdil.
Tak sa dostala Paridovi česť, že sa stal rozhodcom v spore bohýň o prvenstvo v kráse. Pravdu vraviac vôbec o to nestál, najprv chcel pred Hermom ujsť, potom si však uvedomil, že ide o rozkaz najvyššieho boha, a pozorne si bohyne poprezeral. Všetky tri mu prichodili rovnako krásne (či ináč krásne, čo je však v tomto prípade to isté), a tak si rozpačito prehadzoval jablko z ruky do ruky. Bohyne sa mu snažili pomôcť: začali vychvaľovať svoje prednosti a haniť svoje súperky, ale tým mu úlohu ešte sťažili. Napokon sa v zápale reči uchýlili k takému spôsobu argumentácie, ktorý kvalifikujú zákony ľudí ako nedovolené ovplyvňovanie sudcu sľubovaním výhod.