Strahovský kláštor: Rozdiel medzi revíziami

'''Strahovský kláštor''' je najstarší [[Premonštráti|premonštrátsky]] [[kláštor]] v [[Čechy|Čechách]] založený v roku [[1140]], a jedna z najvýznamnějších [[architektúra|architektonických]] pamiatok [[Česko|ČeskéČeskej republiky]]. V kláštore, ktorý bol po roku [[1990]] obnovený, sídli aj [[Pamätník národného písomníctvíapísomníctva]] a súčasťou kláštora je slávna Strahovská knžnicaknižnica a obrazáreň.

[[Súbor:Strahov COA.jpg|thumb|left|150px|Znak klášterakláštora]]

Súčasná [[baroková architektúra|baroková]] podoba baziliky je dielo talianskeho architekta A. Luragha, ktorý viedol prestavbu potom, čo bola v roku [[1742]] a [[1751]] poškodená pri [[francúzsko]]m a [[prusko]]m ostreľovaní Prahy. BaiilikaBazilika bola dôkladne opravená po roku [[1993]].

Najstaršia časť dnešnej knižnice, tak zvaný Teologický sál, vznikol v rokorokoch [[1671]] - [[1674]] podľa návrhu a pod vedením G. D. Orsiho. Stropné [[freska|fresky]] od strahovského mnícha Siarda Noseckého sú z rokov [[1721]] - [[1727]]. V sále je uložená hlavne teologická literatúra, väčšinu severnej steny pokrývajú rôzne vydania [[Biblia|biblie]].

Strahovský kláštor sa po stáročia staral o vzdelanosť a kultúru. Už v [[18. storočie|18. storočí]] tu existovala hodnotná zbierka [[obraz]]ov. Rok po svojom zvolení strahovským opátom ([[1834]]) sa Jeroným J. Zeidler rozhodol pre vybudovanie obrazárne. Stalo sa tak v súvislosti so záujmom o ''Ružencovú slávnosť'', [[Albrecht Dürer|Dürerove]] najdôležitejšie dielo, ktoré bolo v tej dobe majetkom kláštora. Do obrazárne bolo hneď po zriadení umiestnených asi 400 obrazov. V priebehu ďalších rokov bola získaná rada významných diel a urobený katalóg. V sedemdesiatych rokoch [[19. storočie|19. storočia]] mala obrazáreň ceucez tisíc položiek. Sál so stovkami obrazov navštevovali ročne desiatky, neskôr stovky záujemcov z celé Európy. Napriek tomu bola možnosť vidieť zbierku obmedzená jej umiestnením v priestoroch klauzury. Po násilnom zrušení kláštora v roku [[1950]] boli zbierky rozdelené, najhodnotnejšie časti prevzala pražská Národná galéria a ďalšie diela sa väčšinou dostali do správy pamiatkových objektov.

Spoločne s obnovením rehoľného života bol v rokoch [[1992]] – [[1993]] fond obrazárne z väčšej časti scelený, zbierka teraz obsahuje poldruhého tisíca malieb. Od roku 1993 je časť kolekcie prvýkrát verejnosti prezentovaná v stálej expozíciiiexpozícii, predstavujúcej výber časti najkvalitnejších obrazov z časového rozmedzia 14. až 19. storočia. Súčasná expozícia je výberom tematických celkov, ktoré sú v strahovskej zbierke obsiahnuté.