Strahovský kláštor: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy |
d preklepy |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Praha Strahovsky klaster.jpg|thumb|upright=1.4|Strahovský kláštor]]
'''Strahovský kláštor''' je najstarší [[Premonštráti|premonštrátsky]] [[kláštor]] v [[Čechy|Čechách]] založený v roku [[1140]], a jedna z najvýznamnějších [[architektúra|architektonických]] pamiatok [[Česko|
== Dejiny ==
[[Súbor:Strahov COA.jpg|thumb|left|150px|Znak
Kláštor založil v roku [[1140]] [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislav II.]] na podnet [[olomouc]]kého [[biskup]]a [[Jindřich Zdík|Jindřicha Zdíka]] a dostal nové meno Sion. V roku [[1143]] sem prišli premonštrátskí mnísi z westfálskeho [[Steinfeld]]u. Kamenný [[kostol]] a kláštor bol vybudovaný v druhej polovici [[12. storočie|12. storočia]], v roku [[1178]] tu bol pochovaný kráľ Vladislav II. a po úpravách bol kostol po druhé vysvätený v roku [[1182]].
Riadok 17:
Ďalšia prestavba prišla po vyplienení baziliky husitmi a dlhom chátraní až za [[opát]]a [[Jan Lohel|Jana Lohelia]] v rokoch 1601-1605, kedy bola strhnutá priečna loď a staré veže priečelia a postavené nové. V [[renesancia|renesančných]] úpravách pokračoval i jeho nástupca [[Kašpar Questenberg]], ktorý v rokoch [[1630]]-[[1631]] dal baziliku predĺžiť a vybudovať nové [[priečelie]]. K južnej lodi potom dal pristavať kaplnku [[Panna Márie Pasovská|Panny Márie Pasovskej]].
Súčasná [[baroková architektúra|baroková]] podoba baziliky je dielo talianskeho architekta A. Luragha, ktorý viedol prestavbu potom, čo bola v roku [[1742]] a [[1751]] poškodená pri [[francúzsko]]m a [[prusko]]m ostreľovaní Prahy.
== Knižnica ==
Riadok 24:
=== Teologický sál ===
[[Súbor:Strahov Monastery 001.jpg|thumb|upright=1.4|Teologický sál.]]
Najstaršia časť dnešnej knižnice, tak zvaný Teologický sál, vznikol v
=== Kabinet kuriozít a spojovacia chodba ===
Riadok 33:
== Obrazáreň ==
Strahovský kláštor sa po stáročia staral o vzdelanosť a kultúru. Už v [[18. storočie|18. storočí]] tu existovala hodnotná zbierka [[obraz]]ov. Rok po svojom zvolení strahovským opátom ([[1834]]) sa Jeroným J. Zeidler rozhodol pre vybudovanie obrazárne. Stalo sa tak v súvislosti so záujmom o ''Ružencovú slávnosť'', [[Albrecht Dürer|Dürerove]] najdôležitejšie dielo, ktoré bolo v tej dobe majetkom kláštora. Do obrazárne bolo hneď po zriadení umiestnených asi 400 obrazov. V priebehu ďalších rokov bola získaná rada významných diel a urobený katalóg. V sedemdesiatych rokoch [[19. storočie|19. storočia]] mala obrazáreň
Spoločne s obnovením rehoľného života bol v rokoch [[1992]] – [[1993]] fond obrazárne z väčšej časti scelený, zbierka teraz obsahuje poldruhého tisíca malieb. Od roku 1993 je časť kolekcie prvýkrát verejnosti prezentovaná v stálej
== Súčasnosť kláštora ==
|