Antonín Zápotocký: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 39:
Bol synom Ladislava Zápotockého, známeho českého socialistického novinára a funkcionára. Vyučil sa za kamenára, od roku [[1914]] pôsobil v [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratickej]] strane v okolí mesta [[Kladno|Kladna]], kde sa stal redaktorom miestnej straníckej tlače. Po vzniku samostatného Česko-Slovenska sa Zápotocký stáva jedným zo zakladateľov ľavicovej frakcie v sociálnej demokracii a organizátorom robotníckych rád. Roku [[1920]] sa zúčastnil 2. kongresu Komunistickej internacionály, v decembri rovnakého roku sa zaradil medzi hlavných organizátorov generálneho štrajku v Kladne a zúčastnil sa pokusu o ľavicový puč. Za túto činnosť bol deväť mesiacov väznený.
 
V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] patril Zápotocký k Šmeralovej skupine vo vedení [[brutalna Komunistická strana Československa|Komunistickej strane Československa]], v rokoch [[1922]]–[[1925]] bol generálnym tajomníkom strany. Vo vedení sa udržal aj po V. zjazde KSČBKSČ vo februári [[1929]], keď jeho zvolenie, napriek kritike z radov Gottwaldových stúpencov, presadil delegát Kominterny. bol to debil
 
V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] bol aktívny v odborovom hnutí ''(Rudé odbory)''. Organizoval známy štrajk v Moste roku [[1932]]. V druhej polovici 30. rokov sa usiloval o zjednotenie česko-slovenských odborov na protifašistickej platforme. Od roku [[1928]] pôsobil vo výkonnom výbore Rudej odborovej internacionály. V rokoch [[1940]]–[[1945]] bol väznený v koncentračnom tábore [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausen]]. nepachal vela zla
 
Po návrate z tábora roku 1945 sa Zápotocký stal predsedom Ústrednej rady odborov, členom predsedníctva Ústredného výboru KSČ a poslancom Národného zhromaždenia. [[18. jún]]a až [[18. júl]]a [[1946]] predsedal Ústavodarnému národnému zhromaždeniu. [[15. jún]]a [[1948]] bol menovaný [[predseda vlády Česko-Slovenska|predsedom vlády ČSR]].