Marduk: Rozdiel medzi revíziami

{{iné významy}}

'''Marduk''' bol mestský boh mesta Babylon, neskôr (od stredobabylonského obdobia) súčasne s rastom moci tohto mesta sa stal aj bohom celej Babylónie.

 

V starobabylonskej tradícii nie je jeho rodokmeň známy.

 

V starobabylonskom období ho texty píšu výlučne ako AMAR-UD (= teľa/ dieťa boha Slnka Utu), v stredobabylonskom období sa vyskytujú aj mená ŠA-ZU, MES a TUŠ-A, po roku 1000 pred Kr. aj ideogramy ŠU a KU. Jeho meno sa v starobabylonskom období čítalo zrejme [marutuk] (zápis ma-ru-tu-uk alebo ma-ru-tu-UD). Stredobabylonský resp. stredoelemský text naznačuje výslovnosť [marduk/martuk], teda bez -u- a po roku 1000 pred Kr. sa vyskytuje výslovnosť [maruduk] aj [marduk].

 

V [[Enúma eliš]] VI a VII, ako aj vo veľkom Zozname kráľov An, je uvedených 50 Mardukových mien (epitet).

 

Bol patrónom mesta Babylon, kde mal veľa funkcií, ktoré sa postupne rozširovali: boh zaklínania, múdrosti, liečiteľstva, určoval osudy, bol darcom svetla, bol považovaný za „pána bohov“ a za „stvoriteľa bohov svojich otcov“.

 

 

Marduk sa spomína vo veľa textoch ([[Mýtus o Errovi]], [[Ludlul bél nímeki]]), v niektorých ako stvoriteľ sveta, ľudí a podobne. Väčšina týchto textov je odvodená zo starších textov a Marduk len prevzal funkciu niektorého staršieho boha.

 

[[Enúma eliš]] ("Pieseň o stvorení sveta") je najvýznamnejší literárny text o Mardukovi. Vznikol asi niekedy na konci obdobia Kasitov alebo v čase rozkvetu obdobia Isin II, teda asi v 12. storočí pred Kr. Cieľom textu je opísať a zdôvodniť vzostup Marduk na post najvyššieho boha a šíriť jeho slávu v kraji. Text opisuje stvorenie sveta. Keď ostatní bohovia zlyhali a len Mardukovi sa podarilo poraziť [[Tiamat]], uznali ostatní bohovia jeho najvyššie postavenie. Marduk je tu zvolený do čela mladej generácie bohov. Potom stvoril a usporiadal kozmos a svet (ľudí ale vraj stvoril Enki na Mardukovu iniciatívu). Bohovia Mardukovi postavili Babylon a v ňom chrám [[Esagil]]. Na záver textu ho bohovia ospevujú 50 menami (epitetami). Číslo 50 dokazuje, že získal postavenie [[Enlil]]a.

 

V Asýrii sa Marduk v staroasýrskom období vôbec nespomína. Od čias Aššur-uballita (14. stor. pred Kr.) je doložený prvý chrám zasvätený Mardukovi. Od čias Tukulti-Ninurtu I. (13 stor. pred Kr.), ktorý dal previezť sochu Marduka do Asýrie, sa Marduk spomína veľmi často a bol pomerne populárny. V novoasýrskom období sa Mardukovo uctievanie/neuctievanie menilo podľa politickej situácie vo vzťahu k Babylónii. Niektoré aspekty boha [[Aššúr|Aššura]] boli možno prevzaté od Marduka.

 

[[hu:Marduk]]

[[id:Marduk]]

[[ja:マルドゥク]]

[[ko:마르둑]]