Deutschland (trieda lodí): Rozdiel medzi revíziami

Po skončení [[prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]] víťazné mocnosti z obavy z [[Nemecko|Nemecka]] ho donútili podpísať [[Versailleská zmluva|Versailleskú zmluvu]], ktorá mimo iné stanovovala, veľkosť [[bojová loď|bojovej lode]] na 10 000 [[tona|t]]. Už v dobe podpisu boli postavené bojové lode s výtlakom viac ako 30 000 ton, dokonca [[Veľká Británia|britský]] [[bojový krížnik]] [[HMS Hood (51)|Hood]] dostavaný tesne po I. svetovej vojne mal výtlak prevyšujúci 40 000 ton. Z tohto pohľadu vlastne porazené Nemecko ani nemohlo postaviť bojovú loď ktorá by bola schopná sa zrovnávať s protivníkovým plavidlom danej triedy. Nemecko malo dve možnosti, pri dodržaní obmedzenia vo [[výtlak]]u. Buď postaviť plavidlo dobre [[pancier]]ované, s kvalitnou [[výzbroj]]ov, ale pomalé, alebo obetovať [[pancierovanie]] a ku kvalitnej výzbroji pridať väčšiu [[rýchlosť]]. Tak či tak nebolo by to plavidlo spadajúce do kategórie bojových lodí. Keďže tieto dve varianty nespĺňali očakávané výsledky po dlhších štúdiách bolo od oboch variant upustené. Bolo rozhodnuté postaviť variant, "rýchlejšie ako (iné) silnejšie lode (bojové lode) a silnejšie ako (iné) rýchlejšie lode (krížniky)". V roku [[1928]] sa rozhodlo o výstavbe nie síce rovnocennej, no predsa len bojovej triede Deutschland. Pri výstavbe sa začali hojne využívať moderné technológie, aby bola dosiahnutá čo najmenšia [[hmotnosť]], ktorá by následne bola obetovaná na prijateľné pancierovanie. Upustilo sa od parných kotlov a turbín a prešlo sa na dieslovýdieselový [[pohon]], skúšal sa nový pancier, výkonnejšie [[delostrelectvo]].