Valerián (cisár): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d Robot automaticky nahradil text: (-Rímania +Rimania)
Riadok 16:
Prvou vecou, ktorú Valerián po prevzatí moci urobil, bolo ustanovenie syna [[Gallienus|Galliena]] za spoluvladára (september–október [[253]]). Tento krok bol rozumný, pretože jeden človek mohol ťažko zahnať všetkých nepriateľov, ktorým ríša čelila. Valerián sám chcel vytiahnuť na Východ, kde Peržania nedávno vyplienili mnoho sýrskych miest a boli len s ťažkosťami zastavení domobranou emeského kňaza [[Uranius Antoninus|Urania Antonina]]. Gallienus mal viesť vojnu s germánskymi kmeňmi na [[Rýn]]e a [[Dunaj]]i.
 
O efektivite Valeriánovho pobytu na Východe sa vedú spory. Podľa niektorých odborníkov sa cisárovi podarilo Peržanov na dlhý čas držať v bezpečnej vzdialenosti, a až keď vo vojsku vypukol [[mor]], dostali sa RímaniaRimania do problémov. Iní poukazujú na to, že Peržania vtedy ovládli prinajmenšom jedno významné mesto na [[Eufrat]]e – Dura Európos – a že Valerián si počínal príliš defenzívne. V každom prípade o cisárovom pobyte v sýrskej Antiochii sa vie veľmi málo.
 
Naopak, je známe, že Valerián v rokoch 257–258 rozpútal druhé celoríšske prenasledovanie kresťanov, vraj na popud svojho finančného úradníka Fulvia Macriana. Padli mu za obeť mnohé prominentné osobnosti vtedajšej doby, napríklad kartáginský biskup [[Cyprianus]] či [[pápež]] [[Sixtus II.]], a len v severoafrickej Utike zomrelo za svoju vieru asi 300 osôb. Protikresťanské aktivity neskôr zastavil cisár [[Gallienus]], ktorý bol na rozdiel od otca nábožensky tolerantný.