Rajčiak jedlý: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 3267958 používateľa 217.119.117.202 (diskusia) bola vrátená
Vegbot (diskusia | príspevky)
d Robot automaticky nahradil text: (-častokrát +často)
Riadok 28:
 
[[Súbor:Solanum lycopersicum - Tomato flower (aka).jpg|thumb|Kvet rajčiaka jedlého]]
Puky sú dlhé 0,5 až 0,8 cm a široké 0,2 až 0,3 cm. Majú kónický tvar a pred rozkvitnutím spolovice vyčnievajú z kalichových lístkov. Kalichy sú v čase kvitnutia veľmi jemné a na ich konci sa nachádzajú kalichové lístky, dlhé až 0,5 cm. Tieto lístky sú vytvarované lineárne. Smerom dopredu sú zašpicatené a bývajú pokryté dlhými a krátkymi, jednoduchými, jednoradovými [[trichóm]]ami. Svetložlté, päťcípe kvety majú priemer 1 až 2 cm, častokrátčasto sa skladajú z viacerých vrstiev. Niektoré druhy rajčiaka jedlého môžu mať aj viaccípe kvety. Stonky koruny sú dlhé 0,2 až 0,4 cm.
 
[[tyčinka|Tyčinky]] kvetov sú prirastené k stredu kvetu a majú dĺžku 0,6 až 0,8 cm a šírku 0,2 až 0,3 cm. Majú úzky, kónický tvar a sú rovné. Peľnice rajčiaka jedlého sú dlhé 0,4 až 0,5 cm a na konci majú sterilný prívesok, ktorý je dlhý 0,2 až 0,3 cm a nikdy netvorí viac ako polovicu celkovej dĺžky peľnice. Semenníky v kvetoch sú kónické a jemne ochlpené. Čnelka je dlhá až 0,6 cm a má priemer menší ako 0,5 mm. Väčšinou nevyčnieva nad tyčinky. Blizna má na konci hlavičku a je zelenej farby.
<br /><br />
'''Plody a semená'''<br />
Plody merajú väčšinou priemer 1,5 až 2 cm. Pri kultivovaných rastlinách môžu byť veľké až 10 cm. Väčšinou sú guľaté a rozdelené na dve komory. Tvar a počet komôr sa však môže líšiť v závislosti od odrody rajčiaka. Po dozretí sú plody červenej farby, môžu však byť aj žlté alebo tmavo-oranžové. Spočiatku majú taktiež mierne ochlpenie, po dozretí však chĺpky opadnú. Stonky plodov sa pri dozrievaní plodov predĺžia až na 1-3 cm, pri odrodách s väčšími plodmi častokrátčasto i zhrubnú. Plody rastú buď pozdĺž rastliny, alebo sa mierne odchyľujú od rastliny. Kalich sa na plode vždy zväčší a kalichové lístky vyrastú do dĺžky 0,8 až 1 cm. Lístky sa častokrátčasto skrúcajú smerom dozadu.
 
Plody obsahujú veľký počet [[semeno (rastlina)|semien]]. Tie sú dlhé 2,5-3,3 mm a široké 1,5 až 2,3 mm. Hrúbka dosahuje maximálne 0,8 mm. Sú usporiadané do elipsy. Na jednej strane sa semienka rozširujú, na opačnej strane sú zašpicatené.
Riadok 44:
Počiatočné opisy rastliny pochádzajú z prvej polovice 16. storočia, predovšetkým z Talianska. V roku 1544 popísal [[Pietro Andrea Matthioli]] túto rastlinu najskôr ako ''Pomi d'Oro'' (zlaté jablko) a v roku 1554 zaviedol latinský názov ''Mala aurea''. Ostatné prvé opisy a nákresy rastliny pochádzajú od [[Georg Oelinger|Georga Oelingera]] - (1553), [[Leon Hart Fox|Leona Hart Foxa]] - (1561) a [[Conrad Gesner|Conrada Gesnera]] - (1561). Pretože v tejto dobe ešte nebol zaužívaný žiaden jednotný systém vedeckého pomenovávania rastlín, vyskytuje sa rajčiak vo vtedajšej literatúre aj pod mnohými inými názvami. Bol to napríklad názov ''mala peruviana'', ''Pomi del Peru'' (peruánske jablko), ''Poma aurea'', ''Pomme d'amour'', ''pomum Amoris'' (jablko lásky), alebo zložené názvy ako ''Poma Amoris Fructo luteo'' alebo ''Poma Amoris Fructo rubro''.<ref name="Peralta06">Iris E. Peralta, Sandra Knapp, David M. Spooner: ''Nomenclature for wild and cultivated tomatoes''. In: ''Report of the Tomato Genetics Cooperative.'' Volume 56, September 2006. S. 6-12.</ref>
 
Už na začiatku roka sa v [[botanika|botanike]] zaviedlo pripojenie tejto rastliny k rodu [[Solanum]], častokrátčasto sa teda začal vyskytovať názov ''Solanum pomiferum''. V roku 1694 použil [[Joseph Pitton de Tournefort]] prvýkrát názov ''Lycopersicon''. [[Carl von Linné]] vo svojej práci Species plantarum opäť zaradil Rajčiak jedlý k rodu ''Solanum'' and opísal kultivovaný rajčiak názvom ''Solanum lycopersicum''. Divorastúci rajčiak dostal názov ''Solanum peruvianum''.<ref name="Peralta06" />
V 17. a 18. storočí bol rajčiak považovaný najmä za okrasnú rastlinu, je známych len niekoľko prípadov využitia tejto rastliny v medicíne. Anglický preklad knihy ''The Complete Herbal'' však uvádza, že v roku 1719 sa Rajčiak jedlý používal najmä v Taliansku. Koncom 18. storočia sa rajčiaky začínajú používať v bežnej kuchyni.[http://history.org/history/CWLand/resrch11.cfm Online]