Racionalizmus (filozofia): Rozdiel medzi revíziami

wiki
d (robot interwiki standardization)
(wiki)
druhy rozumu (ratio), myslenie a um, racionalitu a logické usporiadanie vecí. Po nábehoch
k objektivistickému racionalizmu v antike dochádza k systematizácii vlastného, subjektivistického
racionalizmu v [[17. storstoročie|17. storočí]]očí a v [[18. storstoročie|18. storočí]]očí, a to najmä v dielach [[Descartes|Descarta]],
[[Baruch Spinoza|Spinozu]], [[Leibniz]]a a [[Christian Wolff|Ch. WolffWolffa]]a. [[Pascal]], ako aj empiristi [[John Locke]], [[David Hume|Hume]],
[[Etienne Bonnot de Condillac|Condillac]] proti racionalizmu bojovali. O prekonanie protirečenia medzi racionalizmom a empirizmom
sa vo svojej koncepcii kriticizmu zaslúžil [[Kant]]. [[Fichte]], [[Schelling]], [[Hegel]] sa opäť
vracajú k objektivistickému racionalizmu či presnejšie k panlogizmu. Plne racionalistický je
 
Plne racionalistický je [[historický materializmus]], [[pozitivizmus]], [[pragmatizmus]] a od týchto filozofií závislé
alebo nimi ovplyvnené myšlienkové smery súčasnosti: [[marxizmus]], [[novopozitivizmus]], [[logicizmus]], [[fyzikalizmus]].
 
v bezhraničné možnosti ľudského poznania. Racionalizmus uznáva iba dočasne, nie však principiálne
neriešiteľné problémy. V poosvietenskom období sa výrazne stavala proti racionalizmu romantika,
[[iracionalizmus]] ( [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]], [[Kierkegaard]], Main de Biran, [[Nietzsche]]) a filozofia života
( [[Henri Bergson|Bergson]], [[Wilhelm Dilthey|Dilthey]]), hoci nezriedka a nechcene v ňom sami neprestali väziť.
 
Za racionalizmus možno považovať každú doktrínu, ktorá z metafyzického hľadiska vyhlasuje,