Katolícka moderna: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Cinik (diskusia | príspevky)
d + cs:
Bubamara (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Katolícka moderna''' je literárny, predovšetkým básnický smer, ktorý sa na Slovensku začal rozvíjať počas [[Prvá česko-slovenská republika|prvej česko–slovenskej republiky]].
 
Literárny prúd - katolícku modernu - vytvorili v [[30. roky 20. storočia|tridsiatych rokoch 20. storočia]] mladí autori, ktorí sa združili okolo františkána [[Rudolf Dilong|Rudolfa Dilonga]]. Ich poézia pramenila v náboženských a národných hodnotách, esteticky ich však silne ovplyvnili myšlienky francúzskeho mysliteľa a teoretika [[Henri Bremont|Henriho Bremonta]], najmä jeho knihy „Čistá poézia“ a „Modlitba a poézia“ ako aj poézia francúzskeho básnika [[Paul Claudel|Paula Claudela]]. Do slovenskej literatúry priniesli estetické postupy modernej európskej poézie 20. storočia.
 
Do prvej vlny katolíckej moderny môžeme zaradiť okrem [[Rudolf Dilong|Rudolfa Dilonga]] aj básnikov [[Pavol Gašparovič Hlbina|Pavla Gašparoviča Hlbinu]], [[Janko Silan|Janka Silana]], [[Ján Haranta|Jána Haranta]] či [[Andrej Žarnov|Andreja Žarnova]]. Ich nasledovníkmi boli [[Pavol Ušák Oliva]], [[Gorazd Zvonický]], [[Mikuláš Šprinc]], [[Karol Strmeň]], [[Svetloslav Veigl]], [[Ján Motulko]], [[Ján Frátrik]], [[Imrich Kružliak]] a ďalší.
Riadok 8:
 
Po nástupe komunistickej totality v roku [[1948]] časť básnikov emigrovala a časť sa uchýlila do „vnútorného exilu“. Tí, čo zostali na Slovensku, žili na zabudnutých dedinských farách alebo vo väzniciach. Ich poézia o Bohu a o viere nebola v tom čase vítaná. Prenasledovali ich aj preto, že prinášali zo Západu nové umelecké trendy a inšpirovali sa francúzskym [[surrealizmus|surrealizmom]], poetizmom a rôznymi avantgardami, ktoré prenášali aj do vlastnej poézie.
 
Tvorba básnikov katolíckej moderny počas [[Prvá slovenská republika|Prvej slovenskej republiky]] býva označovaná aj ako [[nacionalizmus|nacionalistická]] (napríklad [[Rudolf Dilong]] a [[Karol Strmeň]], ktorí podporovali myšlienku samostanej republiky). V porovnaní s tvorbou celej skupiny sú však tieto básne s nacionalistyckým prejavom menšinové.
 
Morálnej aj literárnej satisfakcie sa básnici katolíckej moderny dočkali až po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku [[1989]].