'''Nová Vieska''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]].
Dedina Nová Vieska ( Wyfalw 1460) leží v Podunajskej nížine na okraji Pohronskej pahorkatiny, časť chotára je v plytkej depresii potoka Paríž a s agátovými lesíkmi. Je tu rašelinisko. Sem zasahujú rezervácie Drieňová hora a Parížske močiare. Dedina Nová Vieska patrila rodu Bátoriovcov (1531), potom Keglevičovcom a Botianovcom (Bottyan 17. stor.) a k panstvu Vojnice (1635). Obec spustošili Turci (1609) a potom aj vojská poľského kráľa Jána Sobieského ((1683). Potom ako vyhnali Turkov sa tu usadili ľudia z Gbeliec. Tzv. Aradpusztu kolonizovali Slováci (1927 – 1928). V rokoch 1932 rozparcelovali veľkostatok baróna Ullmana. Súčasťou bývala aj osada Arad ( písomne doložená 1295);
V Novej Vieske sa narodil básnik Ján Ondruš (11. 3. 1932). Chodil do školy v Nových Zámkoch, kde aj zmaturoval na pedagogickom gymnáziu (1951) Pôsobil ako organizačný pracovník v Divadle Jozefa G. Tajovského vo Zvolene (1958). Tento zaujímavý človek kvôli chorobe prežil svoj život na viacerých miestach (Veľké Leváre), naposledy v Dome dôchodcov v Stupave, kde aj zomrel (7. 11. 2000). Patril nesporne k najvýznamnejším talentom modernej slovenskej poézie, napísal debut – zbierku Vajíčko (1958), ktorá nemohla na zásah cenzúry vyjsť, preto ju spálil. Zbierkou Šialený mesiac (1965) sa zaradil k trnavskej skupine konkrétistov, ktorá uprednostňovala konkrétnu metaforu pri poetickom zobrazovaní reality. Dve zbierky Posunok s kvetom a V stave žlče vyšli roku 1968, v ktorých nadväzoval na výboje surrealistickej poézie, keď svoje verše posúval do náročnej roviny vnímania. Vyjadroval protirečivosť reality napätia medzi ľudským údelom a smrťou. Vydal zbierky Kľak (1970) a Mužské korenie (1972) a poslednou zbierkou sa prihlásil po dvadsiatich piatich rokoch Ovca vo vlčej koži (1997).
