Londýnske metro: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 2:
{{Perfektný článok}}
[[Súbor:Underground.svg|thumb|300px|Logo Londýnskeho metra.]]
'''Londýnske metro''' ([[angličtina|angl.]] '''London Underground''', v hovorovej reči '''the Tube''') je najstarší podzemný dopravný systém na svete. Prvý podzemný úsek bol odovzdaný do prevádzky už v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]], konkrétne v roku [[1863]].<ref name="TfL:Key Facts">{{cite web|url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/modesoftransport/londonunderground/1608.aspx |title=Key Facts |accessdate= 20. júla 2007 |publisher= Transport for London}}{{eng icon}}</ref> V súčasnosti má 11 liniek, metro obsluhuje 275 staníc a vyše 334 kilometrov liniek.<ref name="TfL:Key Facts"/> Počas jedného dňa Londýnske metro prepraví 3,4 milióna cestujúcich.<ref name="TfL:One Billion">{{cite web|url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/media/newscentre/4770.aspx |title=„Tube carries one billion passengers for first time“ |accessdate= 20. júla 2007 |publisher= Transport for London}}{{eng icon}}</ref>
Riadok 107:
|date=29 September 2009 |newspaper=The Guardian |location=London}}</ref> Na konci roku [[2009]] Tube Lines zistila, že jej chýba 1,75 miliardy libier na dokončenie dohodnutých rekonštrukcií a požiadala TfL o poskytnutie chýbajúcich finančných prostriedkov. TfL odmietol a obrátil sa na arbitra PPP, ktorý vydal rozhodnutie, že TfL by malo zaplatiť iba 400 miliónov libier. <ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/london/8417776.stm|title=Mayor wants government Tube money|date=7 December 2009|accessdate=10 May 2010|publisher=BBC News}}</ref> Začiatkom roka [[2010]] sa objavili prvé diskusie ohľadom budúcnosti Tube Libes. [[7. máj]]a [[2010]] bola ohlásená dohoda, v ktorej sa TfL zaviazalo odkúpiť akcie spoločností [[Bechtel]] and [[Amey]] ([[Ferrovial]]), ktoré boli pôvodnými akcionármi Tube Lines. Kúpa akcií stála TfL spolu 350 miliónov libier. <ref name="takeover">{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/london/8669823.stm|title=Tube maintenance back 'in house' as new deal is signed|date=8 May 2010|accessdate=10 May 2010|publisher=BBC News}}</ref>
==
[[Súbor:Why London Underground
[[Súbor:London Underground subsurface and tube trains.jpg|thumb|Porovnanie súpravy premávajúcej na podpovrchových linkách (vľavo) a súpravy premávjaúcej na podzemných linkách (vpravo).]]
[[Súbor:2009-stock-inside.jpg|thumb|Interiér vlakovej súpravy typu [[London Underground 2009 Stock|2009]].]]
[[Súbor:LUL-S-Stock-interior-Original-Met-Line-Variant.jpg|thumb|Interiér vlakovej súpravy typu [[London Underground S Stock|S]].]]
Sieť londýnskeho má dovedna 270 staníc a vyše 402 kilometrov tratí.<ref name="TfL:Key Facts"/> Rozchod koľajníc je 1 435 mm.
=== Stanice a linky ===
Londýnske metro tvorí spolu 11 liniek. Trasy metra je možné rozdeliť do dvoch typov: hĺbené – podpovrchové a razené – podzemné. [[Circle Line|Circle]], [[District Line|District]], [[Hammersmith & City Line|Hammersmith & City]], and [[Metropolitan Line]] sú podpovrchové trasy. [[Bakerloo Line|Bakerloo]], [[Central Line|Central]], [[Jubilee Line|Jubilee]], [[Northern Line|Northern]], [[Piccadilly Line|Piccadilly]], [[Victoria Line|Victoria]] a [[Waterloo & City Line]] patria medzi razené, podzemné trasy.
Jazdné dráhy podpovrchových trás sú v úrovni cca. 5 m pod zemou a vlaky, ktoré na nich jazdia majú rovnaký profil, ako vlakové súpravy na bežných [[železnica|železniciach]]. Podzemné trasy sú v úrovni cca 20 m pod zemou a vlakové súpravy jazdia v oddelených tuneloch. Tunely týchto trás majú priemer 3,56 m takže rozmery vlakových súprav sú výrazne menšie ako u podpovrchových liniek.
Trasy oboch typov vedú v prímestských častiach mimo centra mesta po povrchu, s výnimkou [[Victoria Line]], ktorá sa nachádza pod zemou po celej svojej dĺžke (ale [[Depo Northumberland Park|depo]] má na povrchu) a trasy [[Waterloo & City Line]], ktorá je ale prikrátka (celkovo má iba 2 km). Z celkovej dĺžky metra sa v podzemí nachádza iba 45 %.<ref name="TfL:Key Facts"/>
Do roku [[2007]] existovala, dvanásta linka - podpovrchová [[East London Line]]. V roku 2007 bola zatvorená a zrekonštruovaná; od roku [[2010]] je súčasťou [[London Overground]].
Nasledujúca tabuľka zachytáva všetky linky londýnskeho metra a ich farebné označenie na mapách, rok otvorenia prvého úseku a celkovú dĺžku trasy:
{| class="sortable wikitable
|+ Linky Londýnskeho metra
! Meno
! class="unsortable" |Farba na mape<ref>{{cite web | url=http://static.scribd.com/docs/6wfl4g62vle8w.swf?INITIAL_VIEW=width |title=Corporate identity—colour standards |work=Transport for London |author=London Underground |accessdate=22 December 2007}}</ref>
! Začiatok<br />prevádzky
! Prvý úsek<br />otvorený*
! Názov<br />od roku
! Typ
! Dĺžka<br />(km)
! Počet staníc
! Súpravy
! Cestujúci<br />(za rok) (v tisícoch)
|-
| style="text-align:left;" | [[Bakerloo Line]]
| style="background:#ab6612; color:white;"|Hnedá
|
| 1906
| 1906
| Podzemná
| style="text-align:right;" | 23,2
| style="text-align:right;" | 25
| [[London Underground 1972 Stock|1972]]
| style="text-align:right;" | 104 000
|-
| style="text-align:left;" | [[Central Line]]
| style="background:#df002c; color:white;" | Červená
| 1900
| 1856
| 1900
| Podzemná
| style="text-align:right;" | 74
| style="text-align:right;" | 49
| [[London Underground 1992 Stock|1992]]
| style="text-align:right;" | 199,000
|-
| style="text-align:left;" | [[Circle Line]]
| style="background:#f7dc00
|
| 1863
| 1949
| Podpovrchová
| style="text-align:right;" | 27
| style="text-align:right;" | 35
| [[London Underground C69 a C77 Stock|C]]
| style="text-align:right;" | 74,000
|-
| style="text-align:left;"|[[District Line]]
| style="background:#0d6928; color:white;"|Zelená
|
| 1868
| 1868–1905
| Podpovrchová
| style="text-align:right;" | 64
| style="text-align:right;" | 60
| [[London Underground C69 a C77 Stock|C]] a [[London Underground D78 Stock|D78]]
| style="
|-
| style="text-align:left;"|[[Hammersmith & City Line]]
| style="background:#f5a6b3;
| 1988#
| 1858
| 1988
| Podpovrchová
| style="text-align:right;" | 26.5
| style="text-align:right;" | 29
| [[London Underground C69 a C77 Stock|C]]
| style="text-align:right;" | 50,000
|-
| style="text-align:left;"|[[Jubilee Line]]
| style="background:#767b7f; color:white;"|Strieborná
|
| 1879 <!-- THIS IS NOT A TYPO. Please stop 'fixing' it. See talk. -->
| 1979
| Podzemná
| style="text-align:right;" | 36.2
| style="text-align:right;" | 27
| [[London Underground 1996 Stock|1996]]
| style="text-align:right;" | 127,584
|-
| style="text-align:left;"|[[Metropolitan Line]]
| style="background:#8b004c; color:white;"|Fialová
|
| 1863
| 1863
| Podpovrchová
| style="text-align:right;" | 66.7
| style="text-align:right;" | 34
| [[London Underground A60 a A62 Stock|A]] a [[London Underground S Stock|S]]
| style="text-align:right;" | 58,000
|-
| style="text-align:left;"|[[Northern Line]]
| style="background:#000000; color:white;"|Čierna
|
| 1867
| 1937
| Podzemná
| style="text-align:right;" | 58
| style="text-align:right;" | 50
| [[London Underground 1995 Stock|1995]]
| style="text-align:right;" | 206,987
|-
| style="text-align:left;"|[[Piccadilly Line]]
| style="background:#002d73; color:white;"|
|
| 1869
| 1906
| Podzemná
| style="text-align:right;" | 71
| style="text-align:right;" | 53
| [[London Underground 1973 Stock|1973 ]]
| style="text-align:right;" | 176,177
|-
| style="text-align:left;"|[[Victoria Line]]
| style="background:#0076bd; color:white;"|
| 1968
| 1968
| 1968
| Podzemná
| style="text-align:right;" | 21
| style="text-align:right;" | 16
| [[London Underground 1967 Stock|1967]] a [[London Underground 2009 Stock|2009]]
| style="text-align:right;" | 183,000
|-
| style="text-align:left;"|[[Waterloo & City Line]]
| style="background:#89cbc1; color:
|
| 1898
| 1898
| Podzemná
| style="text-align:right;" | 2.5
| style="text-align:right;" | 2
| [[London Underground 1992 Stock|1992]]
| style="text-align:right;" | 9,616
|- class="sortbottom"
| colspan="13" style="text-align:left;" |
<small>* V prípade, že uvedený rok je skorší ako rok uvedenia do prevádzky, znamená to, že v súčasnosti linka premáva po trati, ktorú vlastnila predtým iná spoločnosť, alebo po nej premávala iná trasa metra. <br />
<nowiki>#</nowiki> Otvorená 1863 ako Metropolitan line.<br />
† Pred rokom 1994, Waterloo & City line bola prevádzkovaná spoločnosťou British Rail a jej nástupcami.</small>
|}
Londýnske metro obsluhuje 270 staníc. 14 z nich leží mimo hranice Veľkého Londýna, pät z nich ([[Amersham (stanica metra)|Amersham]], [[Chalfont & Latimer (stanica metra)|Chalfont & Latimer]], [[Chesham (stanica metra)|Chesham]] a [[Chorleywood (stanica metra)|Chorleywood]] na [[Metropolitan Line]] a [[Epping (stanica metra)|Epping]] na [[Central Line]]) sa nachádza za obchvatom M25. Z 32 londýnskych mestských obvodov (tzv. London Boroughs) sa v šiestich nenachádza ani jedna stanica metra ([[Bexley]], [[Bromley]], [[Croydon]], [[Kingston]], [[Lewisham]] a [[Sutton]]) a v obvode [[Hackney]] sa nachádzajú iba dve stanice ([[Old Street (stanica metra)|Old Street]] a [[Manor House (stanica metra)|Manor House]]) na jej samotnom okraji.
=== Vozový park ===
Na trasách metra sa počas jeho existencie používali rôzne druhy vlakových súprav. Súpravy, ktoré premávajú na podpovrchových linkách sú označované podľa písmen a posledného dvojčíslia spustenia ich prevádzky, zatiaľ čo súpravy na podzemných linkách sú označované rokom vzniku návrhu.
Pôvodné lokomotívy jazdili na [[parný pohon]] (definitívne stiahnuté z prevádzky roku [[1971]]), prípadne na naftu a elektrický pohon (stiahnuté roku [[1962]]). Podrobnosti o jednotlivých typoch vlakových súprav sa nachádzajú v tabuľke vyššie.
== Cestovanie metrom ==
Prvé vlaky začínajú premávať približne o 4.45 hod., vo všeobecnosti len kratšie cesty, ako napr. medzi Osterley a Heathrow. Plná prevádzka začína približne o 5.30 hod. a končí približne o 1.00 hod. Londýnske metro nepremáva 24 hodín denne, na rozdiel od [[Newyorské metro|metra]] v [[New York (mesto)|New York City]] z jedného prostého dôvodu: sieť tunelov je postavená tak, že počas údržby trás nie je možné väčšinu vlakov presmerovať tak, aby mohli udržiavané úseky obísť.
V poslednej dobe, veľké časti siete ostávajú zatvorené kvôli plánovanej údržbe a rekonštrukciám. Taktiež, londýnske metro má obmedzenú prevádzku na Štedrý večer (24. 12.) a nepremáva na prvý sviatok vianočný (25. 12.) (s výnimkou kyvadlovej dopravy na letisko Heathrow). Obmedzená premávka je aj na druhý sviatok vianočný (25. 12.).
V londýnskom metre sa používa rozdelenie staníc do zón. [[tarifná zóna č. 1 (Londýn)|Zóna 1]] je vnútorná zóna zahŕňajúca centrum mesta s hranicami zodpovedajúcimi zhruba trase [[Circle Line]]. [[Tarifná zóna č. 6 (Londýn)|Zóna 6]] je vonkajšia zóna, ktorá obsahuje i stanice na letisku [[London Heathrow]]. Zóny 1 až 6 pokrývajú celé územie [[Veľký Londýn|Veľkého Londýna]]. Iba niekoľko zástavok, ktoré sa nachádzajú za hranicami Veľkého Londýna patrí do zóny 5 alebo 6. Pre ostatné stanice mimo Veľkého Londýna sú vytvorené špeciálne zóny 7, 8 a 9 (pôvodne A, B, C a D). V zóne 9 sa nachádzajú najvzdialenejšie stanice, ako napríklad [[Amersham (stanica metra)|Amersham]] a [[Chesham (stanica metra)|Chesham]] nachádzajúce sa na trase [[Metropolitan Line]].
V Londýne, podobne ako v [[Moskovské metro|Moskve]], sa používa zatvorený tarifný systém. Na to aby ste mohli vojsť na nástupište musíte mať vopred zakúpený jednorázový lístok alebo platnú [[Travelcard]] alebo [[Oyster Card]]. Pasažieri bez platného cestovného lístku môžu byť pokutovaný do výšky 50 libier (25, v prípade zaplatenia do 21 dní).
Všeobecne platí zásada, že čím väčším počtom zón prebieha cesta, tým drahšie je aj cestovné. Cestovné v zóne 1 je drahšie ako vo vonkajších zónach. Väčšina pamiatok a miest zaujímavých pre turistov sa nachádza v zónach 1 a 2. Lístky môžu byť zakúpené pri prepážkach, na zmluvných predajných miestach alebo v automatoch na staniciach. V súčasnosti sa TfL snaží presvedčiť cestujúcich, aby používali Oyster Card, bezdotykovú elektronickú [[karta|kartu]]. Cestovné pri použití Oyster Card je podstatne nižšie ako pri lístkoch zakúpených v hotovosti.
Karta bola uvedená do prevádzky v roku [[2003]]. Do marca [[2007]] bolo vydaných vyše 10 miliónov kariet a vyše 80% všetkých ciest v rámci siete TfL sa uskutočnilo prostredníctvom Oyster Card. Cestujúci priloží kartu k čítaciemu zariadeniu kariet, ktoré je umiestnené na turniketoch v metre pri vstupe („touch in“) aj výstupe z [[metro|metra]] („touch out“). Čítacie zariadenia sú označené výrazným žltým kruhom. Taktiež každý londýnsky [[autobus]] je pri vstupných dverách vybavený takýmto čítacím zariadením.
=== Bezbariérový prístup ===
[[Súbor:Westminster underground.jpg|thumb|left|Stanica Westminster je plne bezbariérová.]]
V súlade s trendom sprístupňovania mestskej hromadnej dopravy ľuďom s telesným postihnutím sú nové stanice budované bezbariérovo. Bohužiaľ v minulosti to tak nebolo a preto mnohé zo starších staníc ostávajú naďalej nedostupné pre telesne postihnutých ľudí. Rekonštrukcia starých staníc je však finančne náročná a v mnohých prípadoch aj technicky nemožná, najmä kvôli architektúre starých staníc.
Pri vstupe na väčšinu staníc nachádzajúcich sa na povrchu je nutné prekonať minimálne niekoľko schodov, a drvivá väčšina podzemných staníc vyžaduje cestu schodami alebo jedným zo 412 [[eskalátor]]ov.<ref name="TfL:Key Facts"/> Avšak cesta zo staničných vestibulov neraz obsahuje ďalšie prekážky, ktoré komplikujú prístup na jednotlivé nástupištia. Schodisko smerujúce k východu zo stanice [[Covent Garden (stanica metra)|Covent Garden]] je také strmé, že jeho zdolanie sa dá prirovnať k výstupu na pätnáste poschodie. Cestujúcim sa kvôli hroziacemu nebezpečenstvu úrazu odporúča použiť výťah.
Niektoré z eskalátorov v londýnskom metre patria medzi najdlhšie v Európe a všetky sú vyrobené na mieru. Najdlhší eskalátor sa nachádza na stanici [[Angel (stanica metra)|Angel]] a meria 60 m, s celkovým prevýšením 27,5 m.<ref name="TfL:Key Facts"/> Eskalátory počas jednej hodiny prepravia až 13 000 cestujúcich, pričom sú v prevádzke 20 hodín denne a 364 dní v roku. Konvencia hovorí, že cestujúci musí vždy na eskalátore stáť vpravo.<ref>{{cite web|url=http://solo2.abac.com/themole/tuberules.html#escalator |title=„Underground Etiquette“ |accessdate= 20. júla 2007}}{{eng icon}}</ref>
Transport for London v súčasnosti vydáva mapy metra, kde sú vyznačené stanice, na ktoré je bezbariérový prístup. Napriek všetkej snahe je však na niektorých bezbariérových staniciach výškový rozdiel medzi nástupišťom a podlahou vlaku aj 200 [[mm]] alebo široká medzera vznikajúca medzi zahnutým nástupišťom a vlakom, čo môže značne skomplikovať osobe s invalidným vozíkom nástup do vlaku. Iba nové stanice, otvorené v roku [[1999]] vrámci predĺženia Jubilee Line, sú plne bezbariérové, možno s výnimkou [[Waterloo (stanica metra)|Waterloo]].
===
[[Súbor:Bakerloo line - Waterloo - Mind the gap.jpg|thumb|Kultový nápis "Mind The Gap" na nástupišti Bakerloo Line v stanici Waterloo.]]
Ďalšou zvláštnosťou niektorých staníc londýnskeho metra je fráza '''„Mind the Gap“''', slovensky: „Pozor na medzeru.“, ktorá sa používa od roku [[1969]]<ref>{{cite news | last =Martin | first =Andrew | title =„NOTES FROM THE UNDERGROUND: Filling in the gap“ | publisher =Independent on Sunday | date =[[28. december]] [[2003]]| url =http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4159/is_200312/ai_n12746493| accessdate = 20. júla 2007}}{{eng icon}}</ref> na to, aby varovala cestujúcich pred veľkou medzerou, ktorá sa nachádza medzi vlakom a zahnutým nástupišťom. Upozornenie sa nachádza namaľované na podlahe nástupištia, avšak používa sa aj zvukové pozostávajúce z niekoľko krát zopakovanej vety „Mind the gap!“, nasledovanej výzvou „Stand clear of the doors, please.“ pri odchode vlaku.
Toto upozornenie má aj ďalší praktický význam – nápis na nástupišti približne korešponduje s miestom, kde sa nachádzajú dvere pristavenej súpravy, čo môže v mnohom urýchliť nástup a následné usadenie sa v rannej a poobedňajšej špičke.
Fráza sa stala natoľko kultovou, že v súčasnosti ju možno nájsť na rôznych druhoch suvenírov, od tričiek cez spodnú bielizeň, šálky, rozhožky až po odznaky a magnetky na chladničku.
== Bezpečnosť ==
Řádek 285 ⟶ 330:
V júni [[2005]] sa Londýnske metro stalo terčom [[terorizmus|teroristických]] [[Výbuchy v Londýne 7. júla 2005|útokov]]. Séria bômb explodovala vo vlakoch medzi stanicami [[Aldgate (stanica metra)|Aldgate]] a [[Liverpool Street (stanica metra)|Liverpool Street]], [[Russel Square (stanica metra)|Russel Square]] a stanicou [[King's Cross St Pancras (stanica metra)|King's Cross St Pancras]] a medzi [[Edgware Road (stanica metra)|Edgware Road]] a [[Paddington (stanica metra)|Paddington]]. Doprava bola na niekoľko hodín odstavená a tisíce ľudí bolo na niekoľko hodín zavretých v metre. Oficiálne údaje hovoria o vyše 52 mŕtvych a 700 zranených.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/july/7/newsid_4942000/4942238.stm |title=On This Day: „Bomb attacks on London“ |accessdate= 20. júla 2007 |publisher= BBC.co.uk}}{{eng icon}}</ref> Prvý teroristický útok sa v metre udial už v roku [[1885]], keď vo vlaku [[Metropolitan Line]] vybuchla bomba. Taktiež [[Írska republikánska armáda]] (IRA) uskutočnila v priebehu rokov [[1939]] až [[1993]] spolu desať bombových útokov na londýnske metro.
== Ikonografia ==
Mapu Londýnskeho metra ([http://www.tfl.gov.uk/tfl/pdfdocs/colourmap.pdf PDF]) a kruhové logo spozná okamžite každý obyvateľ [[Londýn]]a, takmer každý [[Spojené kráľovstvo|Brit]] a pre veľké množstvo ľudí na celom svete je spolu s [[Hodinová veža (Westminsterský palác)|Big Benom]], dvojposchodovým autobusom a červenou telefónnou búdkou jednou z najvýznamnejších kultúrnych ikon Veľkej Británie.
=== Logo ===
Pôvod okrúhleho loga nie je celkom jasný. Prvý krát sa objavilo v 19. storočí na vozidlách London General Omnibus Company. Koleso priečne preložené obdĺžnikom na sebe nieslo nápis '''GENERAL'''. Na označovanie staníc metra sa začal v roku [[1913]]<ref name="TfL:Milestones">{{cite web|url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/modesoftransport/londonunderground/history/1606.aspx |title=Milestones |accessdate= 20. júla 2007 |publisher= Transport for London}}{{eng icon}}</ref> používať červený disk s modrým obdĺžnikom a nápisom '''U<small>NDERGROUN</small>D''' – jeden z prvých krokov budovania korporátnej identity vo svete vôbec. Logo bolo upravené Edwardom Johnsonom v roku [[1919]].
Na každej zo staníc sa nachádza logo metra, s menom stanice umiestneným v modrom obdĺžniku, pri vchodoch do stanice a taktiež pozdĺž nástupištia, tak aby bolo ľahko viditeľné z prichádzajúcich vlakov. Okrem toho, mnohé zo staníc majú aj iné dekoračné prvky, špecifické pre tú ktorú stanicu. Napríklad, stanica metra [[Baker Street (stanica metra)|Baker Street]] ma kachličky s profilom známeho [[román]]ového [[detektív]]a [[Sherlock Holmes|Sherlocka Holmesa]], zatiaľ čo kachličky na stanici [[King's Cross St Pancras (stanica metra)|King's Cross St Pancras]] sú usporiadané do tvaru kríža s malou korunkou.
=== Typografia ===
V roku [[1916]] Edward Johnston navrhol pre londýnsku dopravu vlastné písmo. Modifikovaná verzia tohto [[sans serif|bezpätkového]] písma sa používa dodnes a nazýva sa „New Johnston“. Najvýraznejšími znakmi tohto písma sú záhyb na konci malého písmena l, ktorý sa pri ostatných bezpätkových písem nenachádza a kosoštvorcovej bodke nad malými písmenami i a j.
=== Mapa ===
Pôvodnú [[mapa londýnskeho metra|mapu]] ([http://www.tfl.gov.uk/beckmap1.jpg JPEG]) z roku [[1931]] navrhol [[Harry Beck]]. Beck postavil svoju značne schématickú mapu na predpoklade, že reálna geografická poloha je pre človeka nachádzajúceho sa pod zemou irelevantná a zameral sa na [[topografia|topografiu]] jednotlivých staníc. Beckova mapa pozostávala zo saníc pospájaných vodorovnými, zvislými čiarami alebo čiarami v uhle 45°.
Vedenie spoločnosti bolo voči novému návrhu mapy pomerne skeptické, keďže šlo iba o Beckovu voľnočasovú aktivitu. Mapa bola predstavená cestujúcej verejnosti vo forme malého letáku a stala sa okamžite populárnou. Počas rokov sa niektoré z prvkov mapy zmenili (napr. značenie prestupov medzi metrom a železničnými stanicami), avšak základná Beckova idea sa zachovala dodnes. V roku [[2006]] bola mapa londýnskeho metra zvolená druhou najvýznamnejšou dizajnérskou ikonou Veľkej Británie.<ref>{{cite web|url=http://www.icons.org.uk/theicons/collection/the-tube-map |title=„The Tube Map“ |accessdate= 20. júla 2007 |publisher= ICONS.org.uk}}{{eng icon}}</ref>
[[Faksimile]] pôvodnej Beckovej mapy je vystavené na stanici [[Finchley Central (stanica metra)|Finchley Central]], na stanici z ktorej Beck cestoval do práce.
== Budúcnosť metra ==
| |||