Kopanica: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Samota premiestnená na Samota (dom)
výhonok
Riadok 1:
'''Kopanica''', '''laz''' alebo '''samota''' je [[sídlo|sídelný útvar]], ktorý charakterizuje roztrúsené osídlenie. malá [[obec]] s počtom do 20 obyvateľov. Termín kopanica je používaný hlavne na západnom Slovensku.
{{urgentne upraviť|20101129}}
[[Samota]] je malá [[obec]] s počtom obyvateľov do 20 občanov.
 
Roztrúsené osídlenie na Slovensku zaberá asi 10% územia. Hlavné oblasti, v ktorých sa sústreďuje sú: Bielokarpatská kopaničiarska oblasť ([[Myjavské kopanice]]), javornícko-kysucká oblasť ([[Javornícke lazy|Javornícke]] a [[Kysucké lazy]], [[Strážovské vrchy]] ([[Belianske kopanice]]), štálová oblasť ([[novobanské štále]]) a lazová oblasť [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]] a [[Krupinská planina|Krupinskej planiny]] ([[Detvianske lazy]], [[Krupinské lazy]], kolešne). Podobný typ sídel sa v podstatne menšej miere vyskytuje aj v iných častiach krajiny napr. v oblasti sútoku [[Váh]]u a [[Dunaj]]a, či inde<ref>Vladár, J. a kol. 1981, ''Encyklopédia Slovenska. V. zväzok R-Š.'' Veda, Bratislava, s. 162-163</ref>.
Výhodné je že väčšina samôt má čistý [[vzduch]] a neporušené [[životné prostredie]], ako nevíhody môžme rátať napr. zlé [[cesty]], do obce chodí málo autobusov, [[kanalizácia]] a [[plyn]] chýbajú, a ak nechýbajú tak sú zväčša v dezolátnom stave, Neprístupnosť záchrannej služby polície a požiarníkov.
 
Kopanice, resp. kopaničiarske pozemky pôvodne vznikali v období feudalizmu v oblastiach, kde roľníci kultivovali predtým poľnohospodársky nevyužívanú pôdu. Tieto pozemky sa právne líšili od tzv. urbárskej usadlosti. Keďže roľníci z nich platili dane iba zemepánovi a nie štátu.
 
{{Geografický výhonok}}
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
[[Kategória:Urbánna geografia]]
 
[[cs:Samota (místo)]]