Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 3:
[[Súbor:RCMP officers during the Estevan Riot.JPG|náhľad|vpravo|Príslušníci Kráľovskej jazdeckej polície (RCMP) dozerajúci na pokojný priebeh Estevanskej demonštrácie]]
'''Veľká hospodárska kríza''' (niekedy nazývaná aj ''Svetová hospodárska kríza'' alebo ''Veľká depresia'') bola celosvetová [[ekonomická kríza]], ktorú spôsobil obrovský prepad akcií na americkej burze [[New York Stock Exchange]], [[24. október|24. októbra]] [[1929]] a trvala až do polovice 30. rokov [[20. storočie|20. storočia]]. Všeobecne sa za rok konca krízy považuje [[1933]], avšak tento údaj sa v mnohých krajinách líšil.
'''Veľká hospodárska kríza''' bola celosvetová [[ekonomická kríza]], ktorá sa začala v roku [[1929]] a trvala rôzne dlho v rôznych krajinách. Ovplyvnené boli takmer všetky krajiny. Najtvrdší dopad mala na priemyselne najrozvinutejšie štáty, vrátane [[Spojené štáty|Spojených štátov]], [[Nemecko|Nemecka]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Francúzsko|Francúzska]], [[Kanada|Kanady]], [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a [[Japonsko|Japonska]]. Zasiahnuté boli mestá po celom svete, hlavne tie, ktoré boli zamerané na [[ťažký priemysel]]. Výstavba v podstate úplne zastala v Spojených štátoch a ostatných krajinách. Farmári a vidiecke oblasti trpeli vďaka pádu cien za úrodu o 40-60 %. Pravdepodobne najťažšie boli zasiahnuté banícke a drevárenské oblasti, pretože v nich ostro poklesol dopyt a existovalo málo alternatívnych ekonomických aktivít.▼
Najtvrdší dopad mala v [[Spojené štáty americké|Spojených štátov amerických]], [[Kanada|Kanade]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Poľsko|Poľsku]], [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] a [[Holandsko|Holandsku]], ale značne postihnuté bolo aj [[Spojené kráľovstvo|Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko|Francúzsko]] a [[Japonsko|Japonsko]].
Česko-Slovensko bolo postihnuté v rokoch 1929-1933. Ako exportne orientovanej krajiny sa ho kríza veľmi dotkla. Kým v roku 1923 bolo 441000 nezamestnaných, vo februári 1933 ich už bolo 920000 (každý tretí robotník bol nezamestnaný). Cena hlavného exportného artiklu, cukru, klesla o 74 %, príjmy roľníkov klesli o 40 %, čo sa prenášalo na dopyt a podobne.▼
▲
== Situácia po prvej svetovej vojne ==
Po ukončení [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] nastal v [[Európa|Európe]] hospodársky rozvrat. Ekonomiky štátov boli vyčerpané dlhoročnými vojenskými operáciami. V menej vyspelých štátoch často chýbali základne zdroje obživy. Oproti roku [[1913]] nastal vo svete v roku [[1920]] prepad v priemyselnej výrobe o 6,4 %, v Európe o 22,7 % a v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] až o 87,2 %.
V niektorých častiach Európy sa k nespokojnosti s ekonomickými podmienkami pridávali aj pocity frustrácie z výsledkov vojny, inde sa ešte bojovalo o definitívnu podobu hraníc. Nasledovali vlny nepokojov v celej Európe, ktoré viedli k vzostupu popularity extrémistickych a radikálnych politických strán a následne dochádzalo k potláčaniu demokracie, slobody a ostatných ľudských práv.
Najkrutejšími boli [[nacizmus]] v Nemecku, [[fašizmus]] v [[Taliansko|Taliansku]] a [[socializmus]] v Sovietskom zväze.
Predzvesťou blížiacej sa krízy bola kríza v poľnohospodárstve v rokoch [[1926]] až [[1929]]. V Spojenom kráľovstve vyústila povojnová kríza do generálneho [[štrajk]]u baníkov. V Nemecku boli ekonomické problémy závažnou témou, kvôli potrebe vyplácať vojnové reparácie [[Francúzsko|Francúzsku]].
== Vznik krízy ==
Presné príčiny vzniku krízy sú dodnes predmetom sporov medzi ekonómami. Medzi často uvádzané dôvody patrí napríklad silná expanzia ponuky peňazí zo strany [[Federal Reserve System|centrálnej banky Spojených štátov amerických]] (akronym FED, {{V jazyku|eng|''Federal Reserve System''}})
[[24. október|24. októbra]] 1929 došlo k pádu burzy [[New York Stock Exchange]] na [[Wall Street
== Priebeh a prejavy krízy ==
=== Spojené štáty americké ===
[[4. marec|4. marca]]
V roku 1932
▲[[24. október|24. októbra]] 1929 došlo k pádu burzy na Wall Street, tento deň sa označuje ako [[Čierny štvrtok]]. Tento deň je často považovaný za začiatok krízy. V priebehu tohto kritického týždňa, FED emitoval takmer 300 miliónov dolárov, požičal vláde dvojnásobok dovtedy požičaných peňazí cez kúpu vládnych cenných papierov a diskontoval ďalších približne 200 miliónov cenných papierov pre členské banky FEDu. Už ku koncu roka 1929 (teda za dva mesiace) suma FEDom držaných cenných papierov sa viac ako strojnásobila o 375 miliónov dolárov.
=== Európa ===
▲[[4. marec|4. marca]] [[1929]] nastúpil do prezidentského úradu [[Herbert Hoover]], ktorý sa viacerými opatreniami pokúšal ovplyvňovať hospodársky vývoj. Hoover výrazne zvýšil vládne výdaje (napríklad štátny deficit vzrástol na 2,2 miliardy dolárov v roku 1931, čo bolo niekoľkonásobne viac, ako rozpočtové deficity predtým). V snahe posilniť hospodárstvo vkladala vláda pod Hooverovým vedením množstvo prostriedkov do verejných prác a veľkolepých projektov, ako napríklad [[Hooverova priehrada]] - v tom čase najväčšia elektráreň na svete. Medzi ďalšie vládne zásahy do ekonomiky patrilo zvyšovanie dotácií do poľnohospodárstva, regulatívne určenie minimálnych cien poľnohospodárskych produktov a výkup prebytkov ich následnej nadprodukcie. V politike zamestnanosti sa spoliehal najmä na odbory a tlačil na zamestnávateľov, aby zvyšovali mzdy. Od konca roka 1929, keď bola nezamestnanosť na úrovni 6 %, stúpala táto postupne spolu s neustále rastúcimi reálnymi mzdami až na 26 % na konci roka 1932.
Mnohé Európske krajiny zažívali vlnu nepokojov súvisiacich s zlou ekonomickou situáciou - [[štrajk]]y, [[demonštrácia|demonštrácie]] a pod. Nedostatok kapitálu viedol ku krachu priemyselných podnikov, znižovaniu priemyselnej výroby a následnej vysokej nezamestnanosti. Dochádzalo k znižovaniu kúpyschopnosti obyvateľstva, čo viedlo k ďalším krachom.
▲[[Česko-Slovensko]] bolo postihnuté v rokoch 1929
▲V roku 1932 schvalil „Revenue Act of 1932“, v ktorom výrazne zvýšil dane: daň z nehnuteľností na dvojnásobok, firemné dane vzrástli o 15 %, daň z príjmu pre niektoré skupiny narástla z 25 % na 63 % . [[17. jún]]a [[1930]] presadil najvyššie clá v dejinách USA cez [[Smoot-Hawleyho colná tarifa|Smoot-Hawleyho colnú tarifu]] (Smoot-Hawley Tariff Act). Podobná reakcia ostatných štátov sveta ochromila následne svetový obchod.
== Pozri aj ==
| |||