Muráň (hrad): Rozdiel medzi revíziami

→‎Dejiny: preklepy
(Opravená chybná informácia o prístupe (nie je to zo Šášovského podhradia, ale z Muráňa).)
(→‎Dejiny: preklepy)
Hrad postavili ako kráľovský v [[13. storočie|13. storočí]] na ochranu cesty, vedúcej z [[Gemer (župa)|Gemera]] do [[Liptov (župa)|Liptova]] a [[Zvolen]]a. Vďaka svojim neobyčajne pestrým dejinám patrí k najznámejším gemerským hradom. V roku [[1271]] sa nazýva Mwran, a nevieme ako v tom čase vyzeral, pretože ho v prvej polovici [[15. storočie|15. storočia]] prestavali. Je viac ako pravdepodobné, že už v tom čase veľký priestor jediného nádvoria obklopoval hradobný múr s viacerými baštami.
 
Keď sa [[JanJán Jiskra z Brandýsa|Jiskrove]] a [[bratríci|bratrícke]] vojská zmocnili Gemera, vytvorili si na Muránskom hrade veľké zhromaždisko. Približne v strede areálu stál palác s kaplnkou a ďalšími obytnými a hospodárskymi budovami. [[Matej Bašo]], lúpežný rytier, je tiež spájaný s dejinami hradu a to v rokoch [[1529]]-[[1549|49]], keď hrad vlastnil a so svojou družinou podnikal výpravy do širokého okolia [[Malohont]]u, Gemera a [[Spiš (župa)|Spiša]], kde prepadával a raboval panské sídla a dediny. Vypálil [[Levoča|Levoču]], [[Dobšiná|Dobšinú]] a jeho meno je spojené aj so zničením kartuziánskeho kláštora na [[Kláštorisko|Kláštorisku]] v [[Slovenský raj|Slovenskom raji]], ale aj s tvrdým vykorisťovaním poddaných. Cisárske vojsko, ktoré vyslal proti nemu snem, hrad v roku [[1548]] dobylo a Bašu zabili pri úteku z hradu.
 
Z ďalších majiteľov si zaslúžia pozornosť [[Séčiovci]] (Széchyovci), ktorí hrad odkúpili a po roku [[1621]] aj prestavali. Po zavraždení Juraja Séčiho, sa o hrad starala jeho manželka Mária spolu so 4 dcérami. Najstaršia z nich sa po ovdovení znovu vydala za [[František Vešelényi|Františka Vešelényiho]], známeho organizátora proticisárskeho sprisahania v roku [[1666]]. Po jeho smrti vdova (ktorá bola nielen udatná ale aj pekná a volali ju „Muránska venuša“) hrad urputne bránila a cisárske vojská ho dobyli až po 3 rokoch v roku [[1670]]. V roku [[1720]] predala hrad kráľovská komora [[Štefan Koháry|Štefanovi Kohárymu]]. Jediná dcéra posledného Koháryho sa vydala za Coburga a tí vlastnili hrad až do roku [[1945]].
Anonymný používateľ