Verzia z 21:53, 11. november 2010 upraviť 147.251.201.161 (diskusia) Opravená chybná informácia o prístupe (nie je to zo Šášovského podhradia, ale z Muráňa). ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:36, 10. december 2010 upraviť vrátiť 80.87.209.10 (diskusia) →‎Dejiny: preklepy Ďalšia úprava →
Riadok 85: Hrad postavili ako kráľovský v [[13. storočie\|13. storočí]] na ochranu cesty, vedúcej z [[Gemer (župa)\|Gemera]] do [[Liptov (župa)\|Liptova]] a [[Zvolen]]a. Vďaka svojim neobyčajne pestrým dejinám patrí k najznámejším gemerským hradom. V roku [[1271]] sa nazýva Mwran, a nevieme ako v tom čase vyzeral, pretože ho v prvej polovici [[15. storočie\|15. storočia]] prestavali. Je viac ako pravdepodobné, že už v tom čase veľký priestor jediného nádvoria obklopoval hradobný múr s viacerými baštami. Keď sa [[~~Jan~~Ján Jiskra z Brandýsa\|Jiskrove]] a [[bratríci\|bratrícke]] vojská zmocnili Gemera, vytvorili si na Muránskom hrade veľké zhromaždisko. Približne v strede areálu stál palác s kaplnkou a ďalšími obytnými a hospodárskymi budovami. [[Matej Bašo]], lúpežný rytier, je tiež spájaný s dejinami hradu a to v rokoch [[1529]]-[[1549\|49]], keď hrad vlastnil a so svojou družinou podnikal výpravy do širokého okolia [[Malohont]]u, Gemera a [[Spiš (župa)\|Spiša]], kde prepadával a raboval panské sídla a dediny. Vypálil [[Levoča\|Levoču]], [[Dobšiná\|Dobšinú]] a jeho meno je spojené aj so zničením kartuziánskeho kláštora na [[Kláštorisko\|Kláštorisku]] v [[Slovenský raj\|Slovenskom raji]], ale aj s tvrdým vykorisťovaním poddaných. Cisárske vojsko, ktoré vyslal proti nemu snem, hrad v roku [[1548]] dobylo a Bašu zabili pri úteku z hradu. Z ďalších majiteľov si zaslúžia pozornosť [[Séčiovci]] (Széchyovci), ktorí hrad odkúpili a po roku [[1621]] aj prestavali. Po zavraždení Juraja Séčiho, sa o hrad starala jeho manželka Mária spolu so 4 dcérami. Najstaršia z nich sa po ovdovení znovu vydala za [[František Vešelényi\|Františka Vešelényiho]], známeho organizátora proticisárskeho sprisahania v roku [[1666]]. Po jeho smrti vdova (ktorá bola nielen udatná ale aj pekná a volali ju „Muránska venuša“) hrad urputne bránila a cisárske vojská ho dobyli až po 3 rokoch v roku [[1670]]. V roku [[1720]] predala hrad kráľovská komora [[Štefan Koháry\|Štefanovi Kohárymu]]. Jediná dcéra posledného Koháryho sa vydala za Coburga a tí vlastnili hrad až do roku [[1945]].

Muráň (hrad): Rozdiel medzi revíziami