Ján Silván: Rozdiel medzi revíziami

Jedinečnú osobnú výpoveď predstavuje Silvánova autobiografická žalmová pieseň ''Z hlubokosti volám k tobě'' (1536), reagujúca na konfesionálne spory, ktorá je aj rozhorčeným protestom proti zrade ideálov.<ref name=TKACIKOVA>TKÁČIKOVÁ, E.: ''J. Silván – J. Tranovský – S. Hruškovic a cesty našej duchovnej poézie'', 2007.</ref> Poézii Jána Silvána dodáva črtu neopakovateľnej individuálnosti predovšetkým subjektívne ostro vyhrotené prežívanie ľudského času, prítomné napríklad v elegických reflexiách za pominutím veku mladosti ''Jak jest čistá věc z mladosti'' a ''Rozpomeniž se, mládenče výborný'' alebo v reflexiách vyjadrujúcich existenciálnu úzkosť z neúprosného plynutia času spojeného s dramatickým vedomím zániku všetkého pozemského, vrátane bytia človeka, ako sú ''Přišel jsem na tento svět'' a ''Marnost na všem znám a vidím''.<ref name=SMATLAK /> Medzi najpozoruhodnejšie Silvánove piesne patria aj ''Kto chce stále štěstí míti,'' ''Ktož miluje nesmírně'',<ref name=KAKOSOVA /> nostalgická pieseň ''Slušíť se za to prositi'' (ktorá sa dosiaľ spievava u slovenských evanjelikov),<ref name=KRCMERY /> pieseň ''Srozumívám tomu, žeť radosti není...'', ktorá vyjadruje dramaticky prežívanú úvahu nad tým, čo je to vlastne "bezpečné svědomí", i cez nové a nové poznávanie, že človekovo aktívne sebaprežívanie nie je nič iné, "než těžké soužení, ustavičný vždycky boj, srdečný nepokoj", ako aj pieseň ''Spomoziž mi z hoře mého'', vyjadrujúca pocity človeka – lyrického subjektu, ktorý stojí pred čitateľom do hĺbky svojej bytosti smutný, vnútorne rozporný a koniec koncov osamotený – a z týchto polôh adresuje svoju reč, resp. svoju "pieseň", i svoju ľudskú nádej Bohu.<ref name=SMATLAK />