Konya: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: it:Konya |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
[[Súbor:K Eseroglu Bozkir1.jpg|thumb|Konya]]
'''Konya''', [[gréčtina|gr.]] '' Ικόνιον (Ikonion)'' je správne stredisko rovnomennej provincie v juhozápadnom [[Turecko|Turecku]] ležiace v nadmorskej výške 1 027 m. n. m.
==História==
Mesto založené okolo 3 000 pred Kr., patrí k najstarším [[mesto|mestám]] sveta. Dnes má takmer pol milióna obyvateľov. Priemysel strojársky, mäsový, stavebných hmôt, kobercov, hliníka, cukrovarnícky, potravinársky. Dopravná križovatka.▼
Mesto bolo založené okolo 3 000 pred Kr. [[Chetiti|Chetitmi]] a bolo to vyspelé centrum orientálneho sveta. Neskôr sa tu usadili [[Frýgovia]]. V 3. stor. pred Kr. mesto ovládol [[Alexander Veľký]]. V nasledujúcej helenistickej dobe sa tu usadzujú [[Gréci]], ktorí sa pomiešali s pôvodnými Frýgmi, ktorých jazyk postupne zanikol. V rímskej dobe sa tu rozmáha kresťanstvo. Od roku 395 je Ikonion súčasťou [[Byzancia|Byzancie]] a sídlom biskupa. V 12. stor. mesto ovládli [[Seldžuckí Turci]] a Ikonion sa stal hlavným mestom [[Ikonský Sultanát|Ikonského sultanátu]]. V 15. stor. mesto ovládli [[Osmanskí Turci]]. Počas dlhej tureckej nadvlády sa väčšina miestnych Grékov islamizovala a poturčila. Konya bola dôležitým osmanským centrom, sídlom pašu. V 19. stor. tu žilo okolo 42.000 [[Turci|Turkov]], 1566 [[Arméni|Arménov]] a 900 [[Gréci|Grékov]]. Väčšina miestnych Grékov boli tzv. [[Karamanlidi]], teda rpzprávali iba po turecky, čo je výsledok dlhej tureckej okupácie. Existovala tu aj komunita tzv. [[Kapadócki Gréci|Kapadóckych Grékov]], ktorí rozprávali [[kapadóčtina|kapadóckou gréčtinou]]. Týmto jazykom rozprávali hlavne grécke dediny v okolí mesta. V roku 1923 bola Grécko-turecká výmena obyvateľov, miestni Gréci odišli do Grécka a mesto ostalo moslimské, odišli aj Arméni.
▲
Leží uprostred náhornej plošiny lemovanej pohorím [[Taurus (pohorie)|Taurus]].
| |||