Verzia z 14:08, 29. apríl 2006 upraviť Bubamara (diskusia \| príspevky) 53 099 editací asi by to malo byt ako rozlisovacia stranka		Verzia z 14:18, 29. apríl 2006 upraviť vrátiť Matros (diskusia \| príspevky) 5 156 editací + definicia Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Ortodoxia''' všeovbecne znamená bezvýhradnú oddanosť nejakej myšlienke. '''Ortodoxia''' značí pravovernosť, ktorej sa dovolávajú všetky vychodné cirkvy, väčšinou v pôvodnom znení ale aj v preklade (ruské [[pravoslávie]]). Zasadne sú všetky tieto cirkvy poznamenané gréckym svetom, tým skôr, pokiaľ nepatrili do [[Rímska ríša\|rímskej ríše]] alebo [[Byzantská ríša\|byzantskej ríše]], ako [[Rusko]], [[Etiópia]] alebo východná [[Sýria]] ([[nestoriáni]]) perského priestoru. ▼ ▲~~'''~~Ortodoxia~~'''~~ ~~značí~~v náboženstve načí pravovernosť, ktorej sa dovolávajú všetky vychodné cirkvy, väčšinou v pôvodnom znení ale aj v preklade (ruské [[pravoslávie]]). Zasadne sú všetky tieto cirkvy poznamenané gréckym svetom, tým skôr, pokiaľ nepatrili do [[Rímska ríša\|rímskej ríše]] alebo [[Byzantská ríša\|byzantskej ríše]], ako [[Rusko]], [[Etiópia]] alebo východná [[Sýria]] ([[nestoriáni]]) perského priestoru. Grécke myslenie, a tým aj grécke dogmatické pojmy nútili všade k sporom. [[Gréčtina]] bola nielen rečou [[Nový zákon\|Nového zákona]], ale aj starou liturgickou rečou a rečou medzicirkevného styku v [[Orient]]e až do doby [[islam]]u. Aj po prechode k národným jazykom, vyvinutým väčšinou literárne až kresťanmi (slovanský, gruzínsky, arménsky, sýrsky, kotský, staronubijský, etiopský a rabský), sa udržal v liturgii grécky základ omnoho viac ako ako latinský na Západe.

Ortodoxnosť: Rozdiel medzi revíziami