Atény: Rozdiel medzi revíziami

Atény boli obývané už od neolitu, predgréckymi obyvateľmi [[Grécko|Grécka]], [[Pelasgovia|Pelasgami]]. Skutočné mesto tu však založili až grécky kmeň [[AchájciIóni|AchájcovIónov]], známyktorí tiežsa akospolu tvorcovias Mykénskej[[Achajci|Achajcami]] podielali na vzniku [[mykénska kultúra|mykénskej kultúry]]. Podľa povesti, bohyňa Aténa a boh mora Poseidón presviedčali Aténčanov, aby mesto nazvali podľa jedného z nich. Nakoniec si ľudia zvolili meno Atény, lebo bohyňa im darovala olivovník, symbol mieru a prosperity. Tak sa Atény stali dôležitým centrom mykénskej kultúry. Ich pád prišiel okolo roku 1200 pred Kr., kedy do Grécka vtrhli ďalšie grécke kmene, [[Dóri]]. Dóri zničili mykénsku civilizáciu, no v Attike sa neusadili. AttikuKontinuita siónskeho Aténami obsadil grécky kmeň [[Iónovia|Ióni]], ktorý pravdepodobne splynul s pôvodnými Achájcami, môže však byť, že Achájci Attiku opustili a usadili saosídlenia v [[Anatólia|Anatólií]],Atike prípadne sa z nich stali [[Morské národy]]pretrvala. V klasickej dobe Aténčania odvodzovali svoj pôvod jedine od Iónov, pričom iný pôvod odmietali. Gréci sa kultúrne znovu vzchopili až v 9. stor. pred Kr. V tejto dobe Aténam vládla aristokracia a z nej volení králi (vasileioi). Kráľovský systém bol však neskôr nahradený a Aténam vládli úradníci, tzv. archontes. Behom tohto obdobia sa začína rodiť demokracia. V roku [[624 pred Kr.]] bol aténsky úradník [[Drakon]] poverený zostavením zákonov. Tieto zákony boli najstaršou európskou písomnou zostavou zákonov. [[Solónova ústava|Zákony]] upravil v roku [[594 pred Kr.]] [[Solón]], ktorý tak pomohol vyriešiť hospodárske problémy Aténskeho štátu, pričom rozdelil občanov Atén do 4 tried, podľa majetku. Každá trieda mala určité výsady a povinnosti. V tomto období sa Aténčania podieľali na [[Grécka kolonizácia|gréckej kolonizácií]]. Aj Atény zažili vládu tyranov, na tretí krát si moc uzurpoval [[Peisistratos]], po jeho msrti vládli jeho synovia [[Hipparchos]] a [[Hippias]]. Hippias bol neskôr vyhnaný. Grécky archont [[Kleisthenes]] vypracoval nové rozdelenie obyvateľov Atiky, čím vytvoril demokratický systém, kde mal každý občan možnosť voliť a hlasovať, bola obmedzená moc aristokracie a moc sa dostávala do rúk jednoduchého ľudu. Grécky generál [[Miltiades]] porazil v [[bitka pri Maratóne|bitke]] pri [[Maratón]]e [[Peržania|Peržanov]], ktorí napadli Grécko. V druhej výprave však boli Peržania úspešní, porazili Grékov a dokonca vyplienili Atény, a zničili pôvodnú [[Akropola|Akropolu]]. Aténčania sa však nevzdali a Peržanov zničili v námornej bitke pri Salamíne, pod vedením Themistoklesa. Po tomto víťazstve, vzrástla moc Atén. Atény si vytvorili Aténsky spolok, kde združili susedné grécke štáty. Aténčania si tak vytvorili skutočnú ríšu, ktorej sa začal obávať ich rival, [[Sparta]]. Moc v štáte mali teraz stratégovia (generáli) [[fýla|fýl]], najslávnejší stratég bol určite [[Perikles]], ktorý zavádza nové demokratické reformy. Podporuje chudobných, zavádza žoldnierske vojsko, určí stále platy a podporuje výstavbu nových budov. Pokračoval v Kleisthenových reformách a postaral sa o úplné oslabenie aristokracie. Perikles chcel zjednotiť všetkých Grékov do jedného štátu, pod vládov Atén, to sa mu však nepodarilo, nakoľko rovnaké ambície mala aj silná Sparta. Perikles však postavil v Aténach novú Akropolu, ktorá tu stojí dodnes, na jej výzdobe sa podielal slávny sochár Feidias. Za Perikovej vlády sa spor so Spartou vyostril, bola vyhlásená [[Peloponézska vojna]], pričom Sparťania vtrhli do Attiky a obklúčili Atény, kde sa šíril mor na ktorý zomrel aj Perikles. Aténčania nato zaútočili na Syrakúzy, spojenca Sparty, no i tu aj v ďalšej bitke boli porazení. Tým sa končí ich sen o zjednotení Grécka pod vládov Atén. Hegemóniu získala Sparta, ale nie nadlho. Sparťania v Aténach zrušili demokraciu a zaviedli tzv. oligarchiu, aristokratický prospartský spôsob vlády. Moc Sparty bola postupne potlačená ostatnými Grékmi, Atény sa znovu vzchopili, dokonca obnovili svoj spolok, no ambície o zjednotení Grékov mali tentokrát [[Macedónci (staroveký národ)|Macedónci]]. V roku [[338 pred Kr.]] Macedónci porazili južných Grékov, pod vedením Atén v [[bitka pri Charonei|bitke pri Chaironei]]. Tak sa Grécko zjednotilo pod vládou [[Macedónia|macedónskeho]] kráľa [[Filip II. (Macedónia)|Filipa II.]] a Atény definitívne stratili svoju nezávislosť a demokraciu. Slávny odporca Macedónie bol Aténčan [[Demostenes]], ktorý následne spáchal samovraždu. Po smrti [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] sa Atény stali súčasťou Aitolského spolku gréckych štátov a tak sa vymanili spod kontroly Macedónie. V 2 stor. pred Kr. sa však Macedónci dostali do sporu s [[Rimania|Rimanmi]], lebo podporovali [[Hannibal Barkas|Hannibala]]. V troch macedónskych vojnách si nakoniec Rimania definitívne podrobili Macedóniu a južnému Grécku darovali slobodu. Avšak už v roku [[146 pred Kr.]] vznikol odpor Grékov k Rímu, nakoľko sa Rimania angažovali do samostatného Grécka. [[Gréci]] boli porazení a pričlenení k [[Staroveký Rím|Rímu]]. Výnimkou boli iba Atény, ktorým Rimania za loajálnosť nechali samostatnosť, no bol to skôr formálny akt. Definitívne sa Atény stávajú súčasťou Ríma až keď sa spojili s gréckym [[Pontos|Pontským kráľovstvom]] proti Rímu. Rímsky generál [[Sulla]] vtedy Atény dobyl a zničil prístav [[Pireus]].

Celá periféria Atén má viac ako 4 miliónov obyvateľov. Do Atén sa sťahuje stále viac Grékov, niektorí tu žijú iba v zime vo svojich bytoch a v lete sa vracajú do krajov, odkiaľ majú pôvod. V Aténach žije aj veľký počet ilegálnych prisťahovalcov, či utečencov, hlavne z [[Albánsko|Albánska]], starosta Atén, je americký rodák, pôvodom z ostrova [[AndrosChios]], Nikitas[[Jorgos KaklamanisKaminis]]. jeKandidoval členomako opozičnejnezávislý politickejlavicovo stranyorientovaný Neapolitik, Dimokratias (Novápodporou Demokracia)vládnucej strany [[PASOK]]. Atény sú z administratívneho hľadiska rozdelené na 7 hlavných častí.