Vavrinec Benedikt z Nedožier: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
aktualizácia: doplnenie časti o jazykovede |
aktualizácia: doplnenie časti o pedagogickej vede |
||
Riadok 40:
Pri hodnotení Benediktovej gramatiky treba vyzdvihnúť predovšetkým jeho humanistické vlastenectvo a význam pri normovaní českého spisovného jazyka a upevňovaní českého povedomia, ako aj jeho jedinečný prejav starostlivosti o pestovanie a kultivovanie vlastného, slovenského jazyka, čím sa stáva prvým výrazným podnecovateľom formovania spisovnej slovenčiny.<ref name=KOLLARIK1 />
=== Pedagogická veda ===
Vďaka svojmu dielu a učeniu sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie osobnosti nášho [[humanizmus|humanizmu]] a [[renesancia|renesancie]].▼
Význačným dokladom reformnej pedagogickej aktivity Vavrinca Benedikta Nedožerského je jeho rozsiahla latinská básnická skladba ''Štruktúra nižšej školy,'' resp. ''Vnútorná školská sústava'' ([[1607]], Penitioris scholae structura), ktorá je napísaná „vo forme 370 dokonalých hexametrov didaktického rázu podľa spôsobu Horatiovho“. Obsahuje nový nepomerne zlepšený vyučovací poriadok (učebné osnovy) partikulárnej školy, rozbor príčin neúspechu pri vyučovaní a návrhy niektorých opráv.<ref name=KOLLARIK1 /> Predstavuje tak progresívne návrhy na reformu školskej výučby. Navrhované učebné osnovy sa riadia požiadavkami [[vývinová psychológia|vývinovej psychológie]], v ktorých sa zdôrazňovala potreba uplatniť vo výučbe princíp názornosti a systematickosti, nevyhnutnosť spájať teóriu s praxou, ako aj potreba vyučovania v [[materinský jazyk|materinskom jazyku]].<ref name=VBN-OSOBNOSTI /> ''Nápravný plán'' a ''Vnútornú školskú sústavu'' Benedikt predniesol na slávnosti otvorenia partikulárnej školy u sv. Egídia v Prahe. V tomto príhovore predniesol zásadný reformný návrh na vyučovanie v mestských školách, aby sa jednak pozdvihla úroveň škôl, jednak aby sa zabezpečila rovnaká príprava žiakov na univerzitu. Vychádza z päťtriednej mestskej školy, no navrhuje ju rozšíriť o šiestu triedu, aby sa učebný plán mohol rozšíriť o nové učebné predmety, aby si žiaci mohli lepšie osvojiť učivo. Náboženstvo ponecháva, ale navrhuje presunúť ho na nedele a sviatky, odporúča obmedziť spev žiakov v kostoloch a takmer každodenné pohrebné sprievody. Vyučovanie v 1. – 3. triede sa sústreďuje na gramatické učivo, v 4. a 5. triede venuje pozornosť rétorike, logike a dialektike. V šiestej triede, ktorú navrhuje doplniť, by sa vyučovala najmä matematika, prírodné vedy, astronómia a etika. Veľkú pozornosť venoval vyučovaniu latinčiny a pri jej vyučovaní využíva aj materinský jazyk. Najväčšou prednosťou jeho vyučovacieho poriadku je sústavné zdôrazňovanie potreby vyučovať v materinskom jazyku vo všetkých piatich triedach partikulárnej školy.<ref name=KUCIANOVA /> V básnickej skladbe ''Štruktúra nižšej školy'' Benedik podal mnohé novátorské návrhy s dôrazom na materinský jazyk a objavovanie prírodných vied. V jeho úsilach sa najlepšie ukazoval jeho humanizmus, vďaka čomu sa stal pedagogickou autoritou ešte pred Komenským.<ref>Nedožerský, Vavrinec Benedikt. In: Encyklopédia(AB)Sme [online], 2010.</ref>
Reformám sa Benedikt venuje aj v latinskom pedagogickoreformačnom spise ''Nápravná reč obsahujúca návod na ozdravenie Pražskej akadémie'' (Oratio therapeutica continens modum curandae Pragensis academiae, 1612).<ref name=KAKOSOVA /> V ňom vykladá a odôvodňuje svoje návrhy na nápravu a povznesenie univerzitného života, ktorými sú: 1. aby zo súkromných škôl schopní poslucháči boli pripustení na prednášky univerzitných profesorov, 2. aby sa presne a určite ustanovil poriadok a doba prednášok, 3. aby profesori boli pozbavení hmotných starostí o existenciu, 4. aby sa učiteľské miesta udeľovali len poslucháčom usilovným a riadne sa podrobujúcim skúškam. Okrem iného v tomto spise s ľútosťou konštatuje, že v tejto veci najviac prekáža nedostatok hmotných prostriedkov – chudoba.<ref name=KOLLARIK1 />
Z reforiem Benedikta ako nového dekana treba uviesť predovšetkým myšlienku, ktorú vyslovil počas rektorskej voľby 17. októbra 1612 vo svojej slávnostnej reči, aby sa obyčaj o štyroch národoch na univerzite uviedla do života pri voľbe rektorových konsiliárov (radcov) tak, aby traja boli Česi a jeden cudzí. V uvedenej reči podľa jeho argumentácie obnovenie tohoto starobylého privilégia bude znamenať zároveň rozkvet univerzity a pri väčšom počte poslucháčov sa zlepší aj postavenie Čechov, pretože budú mať proti cudzím hlasom prevahu.<ref name=KOLLARIK1 /> V marci 1612 taktiež presadil, aby bol volený notár a kvestor univerzitných majetkov.<ref name=KUCIANOVA />
Benedikt napísal i [[matematika|matematickú]] učebnicu ''Základy aritmetiky'' (Elementa arithmeticae e methodicis autoribus concinnatae et popularibus exemplis illustratae, 1612). V práci vyčleňuje dve základné aritmetické disciplíny: jednoduchú a porovnávaciu a podľa nich určuje aj rozdelenie svojho spisu na dve knihy; z nich prvá (aritmetika jednoduchá) obsahuje štyri základné počtové úkony a zlomky, druhá zasa (aritmetika porovnávacia) vysvetľuje pomery medzi číslami. Benedikt bol prvým naším matematikom, ktorý svoju aritmetiku začal stavať na exaktnom podklade pre vedecké štúdium, pretože všetky ostatné publikácie tohto druhu boli len praktickými príručkami pre kupcov, remeselníkov a pod.<ref name=KOLLARIK1 />
Benedikt bol aj dobrým znalcom rečníctva. V roku [[1605]] mal akademickú dišputu ''O rečníctve a rečníkovi,'' od ktorého vyžadoval filozofické vzdelanie.<ref name=KUCIANOVA />
▲Vďaka svojmu dielu a učeniu sa Vavrinec Benedikt Nedožerský zaraďuje medzi najvýznamnejšie osobnosti nášho
== Dielo ==
| |||