Bitka pri rieke Slaná: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
pracuje sa |
prerobené aspoň základ |
||
Riadok 1:
{{Bitka
|konflikt= Bitka pri rieke Slaná
|súčasť= [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolského vpádu do Uhorska]]
|obrázok= [[Súbor:Battle of Mohi 1241.PNG|275px]]
|text k obr= Stredoveké vyobrazenie bitky.
|dátum= [[11. apríl]] [[1241]]
|miesto= [[Muhi]], [[Maďarsko]]
|casus=
|územie=
|výsledok= Drvivé víťazstvo [[Mongolská ríša|Mongolov]]
|protivník1= [[Mongolská ríša]]
|protivník2= [[Uhorsko]]
|velitel1=[[Batuchán]]<br />[[Šejban]]<br />[[Subotaj]]
|velitel2=[[Belo IV.]]<br />[[Koloman Haličský]]<br />[[Ugrín Csák]]
|sila1= asi 25 000 mužov
|sila2= asi 30 000 mužov
|straty1= niekoľko tisíc mŕtvych
|straty2= niekoľko tisíc mŕtvych
|straty3=
|poznámky=
}}
'''Bitka pri rieke Slaná''' ({{hun|Sajó}}) alebo '''bitka o Mohi''' bolo ozbrojené stretnutie medzi vojskami uhorského kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] a mongolským vojskom [[Batuchán]]a, ktoré prebehlo [[11. apríl]]a [[1241]] pri maďarskej obci [[Muhi]], blízko prechodov cez rieku [[Slaná]]. Bitka mala za následok zdrvujúcou porážkou uhorských vojsk. Kráľ Belo aj knieža [[Koloman Haličský|Koloman]] sa zachránili útekom, arcibiskup [[Ugrín]] sa utopil v močiari. Po bitke nasledovalo vyše roka trvajúce plienenie mongolských vojsk v krajine.
== Predohra ==
Mongolské vojsko vpadlo do krajiny už skôr v marci, keď pobilo slabú obranu [[Verecký priesmyk|Vereckého priesmyku]]. Kráľ Belo IV. nariadil mobilizáciu. Vojská sa mali sústrediť v [[Pešť|Pešti]]. Mobilizáciu však poznamenali nezhody vo vojsku a vražda kumánskeho chána Kutena, ktorá mala za následok odchod Kumánov z krajiny a ich neúčasť na bojoch. Ani uhorská šľachta sa neschádzala na bojovú výpravu ochotne, mnohí šľachtici mali odpor ku kráľovej politike a odmietli sa na ťažení zúčastniť.
Uhorské vojsko, ktorého neskúsení velitelia výrazne podceňovali mongolské nebezpečenstvo, tiahlo z Pešte smerom na východ a zastavilo sa až pri rozvodenej rieke Slaná pri dedinke [[Muhi]]. Uhorská armáda mala podľa dostupných údajov asi 25 000 mužov, no stále nebola kompletná a čakala na ďalšie posily. Staršie údaje však hovoria až o 60 000 či 80 000 mužoch. Vojsko viedli neskúsení velitelia, knieža [[Koloman Haličský|Koloman]], arcibiskup [[Ugrín Csák|Ugrín]] a veľmajster rádu [[Rád templárov|Templárskych]] rytierov [[Rembald de Voczon]]. Uhorské jednotky po príchode vytvorili na západnom brehu rieky tábor, ktorý obkolesil[[i vozová hradba|vozovou hradbou]] a čakali na posily. Vojsko sa sústredilo iba na ochranu mostu, pretože velitelia nepredpokladali inú možnosť prekročenia rieky<ref name="EncSVK">Veľký, J. a kolektív, Encyklopédia Slovenska. I. zväzok A-D. Veda, Bratislava, 1977, s. 202</ref>.
Mongolské vojsko na čele s Batuchánom malo veľké bojové skúsenosti a vysokú disciplinovanosť. Tvorilo ho asi 30 000 mužov. Staršie zdroje tvrdili, že mohlo mať až 70 000 mužov.
== Bitka ==
Ďeň pred bitkou sa do uhorského tábora dostal ruský zbeh z mongoleského vojska, ktorý prezradil, že sa Mongoli chystajú v noci napadnúť [[most]]. Tento útok sa podarilo Ugrínovi a Kolomanovi ľahko odraziť. Tí však v domnienke, že porazili hlavné sily nepriateľa odišli späť do tábora oslavovať víťazstvo. Batuchán následne rozdelil svoje sily. Časť vojska pod [[Subotej]]ovým vedením prekročila Slanú južne od uhorského tábora, zatiaľ čo Šejbanovo vojsko na severe. Sám Batu zaútočil v strede zostavy pri moste.
[[Súbor:Battle of Mohi.svg|náhľad|vpravo|Schéma bojových operácií.]]
Nadránom sa podarilo Batuovi preraziť s pomocou katapultov a útoku Šejbana zo zálohy obranu mosta, po čom začal zoskupovať jednotky.
Kolman, Uhrín a oddiel Templárov následne podnikol útok na zoskupujúcich sa Mongolov, no boli odrazení a nútení ustúpiť do tábora. V tábore zatiaľ kráľ neprikročil k žiadnym prípravám na boj, za čo ho Ugrín a ďalší veľmoži podrobili kritike. Kým sa ich oddiely pripravili na boj Batu sústredil na západnom brehu už podstatnú časť vojska. V následnom boji však uhorské vojsko zastavilo Batuovu armádu a neumožnilo jej postúpiť od rieky. V boji padla aj časť Batuovej osobnej stráže. Pomer síl však zmenil príchod vojsk Subotaja, ktorého jednotky až dovtedy stavali most. Subotejove vojsko vpadlo do tyla útočiacich uhorských jednotiek a prinútilo ich ustúpiť do opevneného tábora. Tábor bol však príliš malý a pod paľbou mongolských lukostrelcov a dobíjacích strojov v ňom čoskoro vypukol chaos. Časti vojsk sa podarilo z tábora preraziť a unikať na západ. Medzi utekajúcimi bol ranený knieža Koloman aj kráľ. Zatiaľ čo Koloman utiekol do [[Pešť|Pešti]], kráľ smerom na pohorie [[Bukové vrchy (Bükk)|Bükk]]<ref name="EncSVK"/>.
Pri prenasleodovaní porazených mongoli mnohých pobili. Arcibiskup Ugrín sa utopil v [[močiar]]i.
== Dohra ==
Po porážke kráľovho vojska v krajine nezostala, žiadna sila schopná vyhnať Mongolov z krajiny. Čiastočne sa podarilo zabrániť Mongolom prechod Dunaja od apríla 1241 do januára 1242. Následne však rieka v zime zamrzla a ich vojsko ju mohlo prekročiť na mnohých miestach. Zvyšok krajiny však bol vystavený ich pustošeniu celý rok. Kráľ najprv utiekol do Rakúska, kde sa ukrýval u vojvodu [[Fridrich II. (SRR)|Fridricha II.]], ktorý ho však zajal a požadoval veľké výkupné. Belo mu ponúkol všetky cennosti, ktoré mal pri sebe a nakoniec aj 3 západné uhorské župy. Následne odišiel na Jadranské pobrežie na hrad [[Trogir]], kde zostal až do odchodu Mongolov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
*{{preklad|en|Battle of Mohi|404838111}}
[[en:Battle of Mohi]]
[[Kategória:Bitky v Uhorsku]]
[[Kategória:Bitky v Maďarsku]]
|