Verzia z 19:03, 11. apríl 2010 upraviť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d Robot automaticky nahradil text: (-východzí +východiskový) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:18, 7. január 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d Robot automaticky nahradil text: (-može +môže); kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Interval''' v [[hudba\|hudbe]] znamená vzdialenosť medzi dvomi [[tón]]mi (t.j. rozdiel ich výšky). Najmenšia vzdialenosť medzi dvoma tónmi v európskej hudbe je poltón. Vzdialenosť dvoch poltónov je celý tón. Ak dva tóny znejú naraz, ide o interval harmonický, ak znejú za sebou je interval melodický. Ľubozvučné intervaly (ktoré lahodia nášmu sluchu) nazývame [[konsonancia\|konsonantné]], tie ostatné sú disonantné. Aj keď ľubozvučnosť intervalov ~~može~~môže byť do istej miery subjektívna, vo všeobecnosti väčšinou platí, že čím jednoduchším zlomkom je možné vyjadriť frekvencie dvoch tónov, tým sú pociťované ako ľubozvučnejšie. (Preto napr. kvinta s pomerom frekvencií 3:2 zvykne byť považovaná za ľubozvučnejšiu ako malá sekunda s pomerom 16:15). Základným intervalom je oktáva, ktorá má podiel frekvencií tónov 2:1, t.j. vyšší tón má frekvenciu dvojnásobnú, ako nižší. Oktáva je považovaná za [[konsonancia\|najkonsonantnejší]] interval. V európskej hudbe je rozdelená na dvanásť poltónov. == Názvy intervalov == Názvy intervalov sú odvodené od toho, o koľko stupňov [[stupnica\|stupnice]] sú jednotlivé tóny od seba vzdialené. Názvy sú prevzaté z latinských poradových čísloviek. Sú to: Riadok 17: * oktáva == Druhy intervalov == Keďže európska [[diatonická stupnica]] má sedem [[tón]]ov (v prípade C-dur sú to: C,D,E,F,G,A,H) ale až 12 poltónov, označenie "prima" až "oktáva" je nedostatočné. Na popis všetkých 12 poltónových vzdialeností existuje doplnkové označenie "čistá", "zväčšená" a "zmenšená". Prima, kvarta, kvinta a oktáva sú vždy čisté, kým sekunda, tercia, sexta a septima sú buď malé, alebo veľké. Dôvod tohoto delenia je najlepšie viditeľný na klávesnici klavíra. V [[stupnica\|stupnici]] C-dur majú intervaly prima, kvarta, kvinta a oktáva rovnaký počet poltónov bez ohľadu na to, či hráme stupnicu zhora nadol, alebo zdola nahor. Na druhej strane intervaly sekunda, tercia, sexta a septima sú v stúpajúcom smere stupnice veľké a klesajúcom smere malé (v stúpajúcom smere narátame o jeden poltón viac, ako v klesajúcom). Toto pravidlo platí pre všetky intervaly tvorené pomocou [[durová stupnica\|durových stupníc]]. Prehľad týchto intervalov je v nasledujúcej tabuľke na príklade C-dur: Riadok 105: Intervaly väčšie ako oktáva sa označujú ďalšími latinskými radovými číslovkami (napr. nona, decima ...). Sú to takzvané rozšírené intervaly. === Obraty intervalov === Obraty intevalov (len menších ako oktáva) robíme tak, že východiskový tón intervalu posunieme o oktávu. Vrchný tń intervalov posúvame o oktávu vyššie, spodný o oktávu nižšie. Napr. ak z vrchnej tercie C-dur [[~~Obrázok~~Súbor:Major3.png\|76px]], posunutím prvého tónu o oktávu dostaneme sextu: [[~~Obrázok~~Súbor:6 m.png\|60px]] [[Kategória:Hudobná teória]]

Interval (hudba): Rozdiel medzi revíziami