Zjednotenie Bulharska: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d Robot automaticky nahradil text: (-može +môže); kozmetické zmeny
Riadok 1:
[[ImageSúbor:Map of Bulgaria and Eastern Rumelia in 1882.jpg|thumb|300px|right|[[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharské kniežatstvo]] a [[Východná Rumélia]] pred zjednotením [[Bulharsko|Bulharska]] v roku [[1882]].]]
'''Zjednotenie Bulharska''' ([[bulharčina|po bulharsky]]: ''Съединение на България'') je faktické zjednotenie [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]] a [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]] koordinované [[Bulharský tajný revolučný centrálny výbor|Bulharským tajným revolučným výborom]] na jeseň v roku [[1885]]. Samotný akt zjednotenia krajiny nastal po vypuknutí jednotlivých menších povstaní v rôznych mestách v oblasti [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]].
 
Riadok 28:
Dňa [[19. máj]]a [[1885]] sa v [[Plovdiv]]e konala demonštrácia pri príležitosti 9. výročia smrti [[Christo Botev|Christa Boteva]], na ktorej sa zhromaždení dav vyslovil za potrebu národného zjednotenia a splnenia závetu revolucionárov bojujúcich v [[Aprílové povstanie|Aprílovom povstaní]]. Noviny Boj ([[bulharčina|po bulharsky]]: ''Борба''), ktoré redigoval [[Zachari Stojanov]] otvorene vyzývali bulharský národ na zrušenie umelých hraníc medzi [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharským kniežatstvom]] a ostatnými časťami krajiny. Mnohí ľudia sa chopili zbraní a pripravovali sa na ozbrojené povstanie. Po čase však bolo jasné, že spoločnej akcii oslobodenia [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]] a [[Macedónsko|Macedónska]] bránia Veľké Sily a [[Osmanská ríša]], a tak sa idea zjednotenia [[Bulharsko|Bulharska]] zúžila na zjednotenie [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]] a [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]].
 
[[ImageSúbor:Telegram-unificationBG.jpg|left|thumb|200px|Telegram vyhlasujúci zjednotenie [[Bulharsko|Bulharska]] zaslaný armádou [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]].]]
V lete roku [[1885]] nastali v [[Bulharský tajný revolučný centrálny výbor|Bulharskom tajnom revolučnom výbore]] zmeny, keď sa jej členmi stali [[Dimităr Rizov]] a [[Kosta Panica]]. Na pomoc prišli aj vojská [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]] s posolstvom, že v autonómnej oblasti sa už chystajú vyhlásiť zjednotenie. Po určitom čase sa akciu rozhodolo podporiť aj knieža [[Alexander I. (Bulharsko)|Alexander I.]].
 
Riadok 41:
 
== Srbsko-bulharská vojna ==
[[ImageSúbor:Manifest-serbo-bulgarian-war.jpg|right|frame|100px|Manifest kniežaťa [[Alexander I. (Bulharsko)|Alexandra I. Batenberga]], ktorým bola vyhlásená srbsko-bulharská vojna.]]
Po [[6. september|6. septembri]] [[1885]] bulharská vláda očakávala napadnutie [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Preto sa všetky vojská presunuli k východným hraniciam [[Bulharsko|Bulharska]] do oblasti [[Trácia|Trácie]]. Dňa [[2. november|2. novembra]] [[1885]] však [[Bulharsko]] pod zámienkou, že narušilo rovnováhu na [[Balkánsky polostrov|Blakánskom polostrove]] a vraj napadlo srbských vojakov v bulharsko-srbskom pohraničnom pásme, nečakane napadlo [[Srbsko]]. Srbský kráľ a jeho vláda boli podráždený úspechom zjednotenia [[Bulharsko|Bulharska]] a obával sa, že taká istá situácia možemôže vzniknúť aj v Macedónsku. Navyše sa do tejto situácie zaplietlo aj [[Rakúsko-Uhorsko]], ktoré sa obávalo nárastu vplyvu [[Ruská federácia|Ruska]] v tejto oblasti v budúcnosti.
 
[[Srbsko]] bolo svojím víťazstvom vo vojne dopredu presvedčené, pretože malo skúsenejšiu a lepšie vyzbrojenú armádu a bolo podporované [[Rakúsko-Uhorsko]]m. [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharské kniežatstvo]] sa v tejto chvíli ocitlo bez pomoci ostatných krajín. Jej vojská boli odchodom ruských dôstojníkov oslabené a bulharskí sú ešte mladí a neskúsení. Srbské vojská atakujú [[Bulharsko]] v dvoch smeroch. Časť srbského vojska postupovala smerom na sever k [[Vidin]]u a druhá časť sa stala exekútorom hlavného úderu a vybrala sa smerom na [[Sofia|Sofiu]]. Bulharské pohraničné vojská však v boji preukázali hrdosť a smelo bránili postup nepriateľa.