Týmito udalosťami bolo rozdelenie mesta fixované politicky. Veľký význam pre vybudovanie berlínskeho múru hrala skutočnosť, že od roku 1949 do [[1961]] územie NDR opustili takmer tri milióny obyvateľov, z veľkej časti odborníci s dobrým vzdelaním. Väčšina z nich sa rozhodla opustiť NDR cez Berlín, kde hranica prebiehala stredom mesta a nebola tak kontrolovateľná.
== Stavba múru ==
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-88832-0004, Berlin, Mauerbau, Friedrichstraße.jpg|thumb|Priechod na Friedrichstraße]]
Štátne a stranícke orgány NDR rozhodli na základe týchto okolností vykonať opatrenia, ktoré mali zabrániť útekom občanov. Ešte [[15. jún]]a [[1961]] dementoval [[Walter Ulbricht]] na svojej tlačovej konferencii akékoľvek úmysly hranicu v Berlíne uzavrieť. K rozhodnutiu došlo zrejme na stretnutí najvyšších predstaviteľov [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] v [[Moskva|Moskve]] [[3. august|3.]] až [[5. august]]a 1961 po konzultáciách so sovietskym vedením. Dňa [[11. august]]a 1961 schválila ľudová komora NDR moskovské uznesenia a [[12. august]]a 1961 prijala ministerská rada NDR uznesenie o nasadení ozbrojených síl krajiny na hraniciach v Berlíne a o ich uzatvorení. Západné informačné služby boli síce informované o týchto úmysloch, boli však prekvapené ich rýchlym uskutočnením.
V noci z [[12. august]]a na [[13. august]]a 1961 obsadili ozbrojené sily NDR (armáda, polícia, pohraničná stráž a jednotky podnikových milícií) hranice k [[Západný Berlín|Západnému Berlínu]] a prerušili spojenie medzi východným a Západným Berlínom. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch došlo k vybudovaniu opevnení hraníc medzi NDR a SRN, čo upevnilo nepriepustnosť hraníc medzi štátmi [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] a okolitými štátmi. Tieto hranice sa aj z toho dôvodu označujú ako „[[železná opona]]“.
Múr mal celkovú dĺžku 165 km (45 km ako hranica medzi Západným a Východným Berlínom a 120 km medzi Západným Berlínom a Brandenburgskom).
