Soběslav II.: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Alexbot (diskusia | príspevky)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d Robot automaticky nahradil text: (-zbytok +zvyšok); kozmetické zmeny
Riadok 24:
 
== České knieža ==
[[ObrázokSúbor:Věnceslav Černý - Soběslav II. vězněn na hradě Přimdě.jpg|thumb|Soběslav II. vo väzení na hrade Přimda]]
Nádej na získanie kniežacieho stolca sa mu opäť naskytla, keď sa knieža Vladislav II. rozhodol rezignovať a odovzdať vládu svojmu synovi [[Bedřich (knieža)|Bedřichovi]]. Táto voľba, nerešpektujúca právo voľby kniežaťa predákmi šľachty, sa stretla s ich nesúhlasom. Svoj odpor dali najavo i pred cisárom, ktorý okamžite využil možnosť zasiahnuť do českých vnútorných problémov a posilniť cisársky vplyv v Čechách. Nezakryte si uzurpoval právo dosadzovania českého kniežaťa. V septembri roku 1173 prišla česká delegácia na čele s kniežaťom na ríšsky snem do [[Hermsdorf|Hermsdorfu]]u. Tu cisár Fridrich I. Barbarossa odňal kniežatstvo Bedřichovi a odovzdal ho Soběslavovmu mladšiemu bratovi [[Oldřich (1134 - 1177)|Oldřichovi]]. Ten sa ho však vzdal v bratov prospech, čo bol čin vzbudzujúci všeobecnú pozornosť. Soběslav bol ľudom prijatý s nadšením.
 
Bol mužom schopným a nadaným. Napriek tomu obdobie jeho vlády však nebolo šťastné a sprevádzal ho Soběslavov neustály boj o udržanie kniežacieho stolca. Veľmoži v ňom videli uzurpátora vlády, ktorý sa na kniežací stolec nedostal riadnou voľbou. Ani Soběslav nenachádzal v šľachte oporu. Do dejín sa zapísal ako „knieža sedliakov“ pre svoju náklonnosť k prostému ľudu, ktorého práva hájil i proti mocným, čím si šľachtu popudil proti sebe ešte viac.
Riadok 37:
Po obmedzení českej vojenskej pomoci cisárovi rozpor Fridricha I. Barbarossu a Soběslava II. dosiahol vrchol. Soběslavovu klesajúcu obľubu u cisárskeho dvora využil v roku 1173 zosadený Bedřich. V lete 1178 cisár Soběslava II. zosadil a udelil Čechy v léno Bedřichovi. Opäť sa tak stalo bez súhlasu českých predákov. Cisár však zaneprázdnený naliehavejšími udalosťami nechal na nové knieža, aby si svoju pozíciu uhájil.
 
Soběslavovi prestali priať i okolnosti. Spojenectvo Bedřicha a Konráda II. Ota, ktorí získali pomoc od rakúskeho vojvodu [[Leopold V. Babenberský|Leopolda V.]] znamenalo pre zosadené knieža veľké nebezpečenstvo. Ich prvý spojený útok smeroval na Olomoucko, hájené Soběslavovým najmladším bratom a po Oldřichovej smrti údelným kniežaťom [[Václav II. (knieža)|Václavom II.]] Po nezdare výpravy sa obrátili smerom k Čechám. Na obranu zemských hraníc pred Bedřichom zhromaždil Soběslav vojsko svojich bojovníkov a ozbrojených sedliakov. Keď však očakávaný Bedřichov útok neprichádzal, dal Soběslav väčšiu časť svojho vojska rozpustiť. Bedřich čakal na tento moment. V auguste 1178 prekročil česko-moravské pomedzie a bez väčších problémov porazil zbytokzvyšok Soběslavovho vojska. Situáciu mu naviac uľahčila i zrada v Soběslavových radoch, keď mnohí veľmoži vtedy prebehli k jeho vojsku. Soběslav vedel, že proti značnej presile nemôže vzdorovať. Opustil bojisko a uchýlil sa na hrad zvaný Skala. Tu zbieral sily na odvetu.
 
== Bitky pri Loděnici a na Bojisku ==
 
Na jeseň [[1178]] došiel Bedřich až k Prahe a obsadil [[Pražský hrad]]. Vzápätí sa ponáhľal k cisárovi do [[Würzburg|Würzburgu]]u oznámiť mu Soběslavovu porážku. Jeho neprítomnosť Soběslav s novozoskupeným vojskom využil. S vojskom pritiahol k Prahe no úmysel dobyť Pražský hrad mu však prekazila bdelá hradná posádka. Súčasne bol Bedřich oboznámený so Soběslavovými zámermi. Okamžite vyzval spojenca Konráda Ota na ťaženie proti Čechám a sám s pomocou domácich i cudzích spojencov smeroval k Prahe. Momentu prekvapenia zo strany Soběslava však nezabránil. V januári 1179 bol zaskočený jeho vojskom pri [[Loděnice (okres Beroun)|Lodenici]] neďaleko [[Beroun|Berouna]]a. V nastalej krvavej bitke, v ktorej padlo mnoho vojakov i veľmožov Soběslav zvíťazil. K utrpeniu účastníkov bitky prispel i veľký mráz, v ktorom mnoho ranených takmer okamžite umieralo.
 
Porazený Bedřich unikal na juh od Prahy, kde sa spojil s vojskom postupujúceho Konráda II. Ota. Obaja spoločne sa vydali na pochod na Prahu. K nej sa blížil i Soběslav. K rozhodujúcej bitke prišlo na mieste, ktoré neskôr dostalo pomenovanie Bojisko, [[27. januára]] [[1179]]. Soběslavove vojsko, vyčerpané predošlými bojmi, tu utrpelo zdrvujúcu porážku. Sám Soběslav sa pred smrťou zachránil na hrade Skala. Odtiaľ pokračoval v odpore. Po dlhom obliehaní nepriateľmi bol hrad dobytý a Soběslav bol nútený utiecť. V cudzine, kam sa uchýlil, však v januári nasledujúceho roku zomrel.
Riadok 52:
 
 
== Genealógia ==
{| width="100%" style="text-align:center; vertical-align:middle;" cellspacing="0" cellpadding="0"
|-