Štefánia Belgická: Rozdiel medzi revíziami

Miesto úmrtia = [[Panónsky vrch|Pannonhalma]], [[Maďarsko]] |

'''Štefánia Belgická''' (celým menom '''Štefánia Klotilda LujzaLouisa Hermína Mária Charlotta''') (* [[21. máj]] [[1864]], [[Laeken]] pri Bruseli,- † [[23. august]] [[1945]], [[Pannonhalma, Maďarsko]]) bola [[Belgicko|belgická]] princezná, [[Sasko|saská]] vojvodkyňa a [[Rakúsko|rakúska]] korunná princezná, druhá dcéra belgického kráľa [[Leopold II. (Belgicko)|Leopolda II.]] (* 1835 - † 1909) a [[Mária Henrietta (Rakúsko)|Márie Henrietty Habsbursko-Lotrinskej]] (* 1836 - † 1902), manželka rakúskeho korunného princa [[Rudolf (korunný princ)|Rudolfa]].

Princezná Štefánia, plným titulom „Štefánia Belgická, princezná zo Saska-Coburgu a Gothy, vojvodkyňa zo Saska, rakúska a uhorská korunná princezná a kňažná von Lónyay“ sa narodila v zámku [[Kráľovský zámok (Laeken)|Belvedere]] v belgickom [[Laeken|Laekene]] neďaleko [[Brusel|Bruselu]].

Jej detstvo nebolo šťastné. Spolu so staršou sestrou [[Lujza Mária (Belgicko)|Louisou]] sa im dostalo málo rodičovskej pozornosti a jej mladosť sa skončila keď si ju už ako 15-ročnú, po viacerých neúspešných pokusoch na ženbu, ako nádejnú nevestu vyhliadol následník rakúskeho cisárskeho trónu korunný princ [[Rudolf (korunný princ)|Rudolf]].

Ako 17-ročná sa zaňho aj vo Viedni, v augustiniánskom kostole, [[10. máj]]a [[1881]] vydala. Do tohto manželstva vkladal [[Habsburgovci|habsburský]] dom i celé Rakúsko veľké nádeje. Štefániu viedenské obyvateľstvo prijalo s nadšením vo viere v skoré narodenie pokračovateľa rodu a po Rudolfovi i jeho nástupcu na cisárskom tróne. Jej postavenie v cisárskej rodine však už od samého počiatku bolo obtiažne. Cisárovná [[Alžbeta Bavorská (Sissi)|Alžbeta]] nevestou pohŕdala a cisár [[František Jozef I.]] sa k nej choval nanajvýš odmietavo.

V roku [[1883]] - po mnohých mylných hláseniach a dlhom napätom očakávaní - otehotnela. No i táto skutočnosť sa na zlepšení vzťahu medzi manželmi neprejavila. Rebelský a nevyspytateľný Rudolf sa Štefánii stále viac odcudzoval až ich vzťah úplne ochladol. Očividne ju nemiloval a svoj cynizmus voči Štefánii dával otvorene najavo pri mnohých príležitostiach. Nebolo tajomstvom, že je manželke neverný. V dôsledku svojich pretrvávajúcich milostných avantúr Štefániu dokonca nakazil venerickou chorobou (čím sa stala neplodnou). Avšak i Štefánia mala tajného ctiteľa. Bolo ním poľské knieža ArthurArtur Potocki, s ktorým sa zoznámila v roku [[1887]].

Štefánino tehotenstvo napokon prinieslo narodenie jedinej dcéry [[Alžbeta Mária Habsburská|Alžbety Márie]] (* 1883 - † 1963). Pretože však (v súvislosti so Štefáninou neplodnosťou) už nebola nádej, že manželstvo prinesie očakávaného mužského potomka, začalo sa čoraz častejšie hovoriť o rozvode. No k tomuto aktu nedošlo. Šesť rokov po narodení svojej dcéry Rudolf svoj škandálmi ovenčený život ukončil. Dňa [[30. január]]a [[1889]] na zámku [[Mayerling (zámok)|Mayerling]] zavraždil svoju milenku Mary, barónku Vetserovú a následne spáchal samovraždu.

Po jedenásťročnom vdovstve a neustálom cestovaní sa opäť vydala. Tentoraz sa vydala za obyčajného uhorského grófa Eleméra Lónyaya (Elemér Lónyay von Nagy-Lónya a Vasaros-Nameny), ktorý nepochádzal s panovníckeho rodu. Mohol sa popýšiť iba grófskym titulom, i ten dostal len štyri roky pred sobášom. Išlo teda o morganatický (nerovný) sobáš, s ktorým sa cisár napokon zmieril a súhlasil s ním.

[[Obrázok:ElemerLonyay.jpg|right|thumb|180px|Gróf Elemér Lónyay, druhý Štefániin manžel]]Svadba sa konala 22. marca 1900 na zámku [[Zámok Miramare|Miramare]] (Terst,v [[Taliansko)|talianskom]] [[Terst|Terste]] a znamenala pre oboch manželov stratu na spoločenskom poli. Princezná Štefánia bola úplne vylúčená z habsburského domu a musela sa vzdať všetkých titulov, za čo ju cisár František Jozef odškodnil ročnou apanážou 100 000 zlatých doživotnej renty. Princeznin otec sa však s dcériným sobášom nikdy nezmieril. Len na naliehanie cisára jej ponechal titul belgickej princeznej a apanáž vo výške 50 000 frankov ročne, ktorá jej podľa svadobnej zmluvy s korunným princom Rudolfom náležala.

* V Bratislave je okrem Rusovského kaštieľa ešte jedna pamiatka na Štefániu Belgickú. Je ňou známa kaviareň Štefánka postavená v roku [[1897]] na [[Hodžovo námestie|Hodžovom námestí]].

{{projekt|commons=Category:Princess StefanieStéphanie of Belgium}}