Dýka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TXiKiBoT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: be-x-old:Кінжал
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 2:
'''Dýka''' je krátka, ostrá, bodná [[zbraň]] upevnená v rukoväti. Používa sa ako rezací nástroj či zbraň.
 
Dýka je nepochybne jednou z najstarších zbraní. Známe sú pazúrikové dýky, zhruba z doby 20 000 rokov pred n.lKr. V ich ranej forme neboli nič viac než elipsovitý či klinovitý kus [[pazúrik|pazúrika]], odštiepnutý tak, aby tvoril hrot a ostrie, pričom zadná časť na držanie bola tupá. Postupom času sa stala rukoväť výraznejšou a tvarom sa prispôsobila dlani. Dýky sa vyrábali aj z akýchkoľvek iných materiálov, ktoré umožňovali ostré zahrotenie - bežne sa použivalo [[drevo]], [[kosť]] a [[roh]]. Sú známe aj dýky vyrobené z [[polodrahokam|polodrahokamov]], ako [[achát]] alebo [[nefrit]], tieto sa však používali iba pri obradoch.
 
== Objavenie kovu ==
Objavenie [[kov|kovu]] poskytlo tvorcovi väčšiu možnosť tvarovania, zároveň získal aj materiál, poddajný a vhodný na ornamentálnu výzdobu. Prvým použitým materiálom bola [[meď (nerast)|meď]], ktorá je síce príliš mäkká na výrobu zbraní, ale nakoniec sa zistilo, že kovaním sa dá vytvrdiť, aby zbraň dostala dostatočne ostrú hranu aj hrot. Aby bola takáto zbraň dostatočne pevná, bolo potrebné vyrobiť čepeľ širokú, až trojuholníkovú.
 
Približne okolo roku 2000 pred n.lKr. sa začala čistá meď nahrádzať [[bronz|bronzom]], zliatinou medi a [[cín|cínu]], vyvinutou [[Sumeri|sumerskými]] kováčmi v [[Mezopotámia|Mezopotámii]]. Vďaka tvrdosti bronzu sa dýky stávali tenšími a zdobenejšími. Použitím bronzu sa dala vyrobiť dostatočne tvrdá čepeľ, čo znamenalo výhodu na bojisku. Ďalšou výhodou bronzu bolo, že sa dal odlievať, čo zasa viedlo k vývoju liatych rukovätí prinitovaných ku čepeliam.
 
Medzi rokmi 1000 až 500 pred n.lKr. bronz postupne ustúpil [[železo|železu]], no hoci bolo železo jednoduchšie spracovateľné, bolo mäkšie. Vyhovujúca čepeľ sa vyrobila až po objavení metódy ''vytvrdzovanie zocelením'', opakovaným kovaním porézneho železa. Surová [[oceľ]] zostala bežným materiálom na výrobu zbraní približne do 12. storočia, keď technika vykovania niekoľkých pásov surovej ocele vytvárajúcej rafinovanú zvárkovú oceľ, nakoniec poskytla kov so všetkými požadovanými vlastnosťami - pevnosťou a možnosťou tvarovať a udržať ostrosť čepele.
 
== Zakrivené čepele ==