Dornier Do 17: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie |
|||
Riadok 176:
=== [[Španielska občianska vojna (1936)|Španielska občianska vojna]] ===
Svoj krst ohňom prežil Do 17 počas španielskej občianskej vojny (1936 – 1939), kde prevyšoval väčšinu nepriateľských stíhačiek a darilo sa mu dobre. Španieli mu dali prezývku „treska“. Začiatkom roku [[1937]] sa rozbehla masová výroba verzií '''Do 17E''' a '''Do 17F'''. '''Do 17F-1''' mal nahradiť Heinkel He 70 v úlohe vysokoletiaceho
Popri jednotkách nasadených na pomoc [[Franko|Frankovi]] bola aj 4.K/88 kapitána [[Rudolf Freiherr Von Moreau|Rudolfa Freiherra Von Moreau]]. [[Erhard Milch]], [[Ernst Udet]] a [[Albert Kesselring]] 6. januára 1937 rozhodli, že Légia Kondor by mala byť vybavená modernejšímí lietadlami. Krátko nato boli do Španielska odoslané Heinkely He 111B-1, [[Junkers Ju 86|Junkersy Ju 86D-1]] a 12 kusov Dornierov '''Do 17E-1'''. Jednotka bola nazvaná VB/88 (Versuchsbomben Staffel, čiže experimentálna bombardovacia jednotka). Dorniery jednotky VB/88 boli súčasťou útoku na dedinu [[Guernica]], pričom ich cieľom bol most. VB/88 zhodila 8 ton bômb, zatiaľ čo K/88 zhodila 37 ton, priamo nad mestom, spôsobiac tak smrť približne 1 500 ľudí. Bombardovanie VB/88 dosiahlo poškodenie mostu.
Riadok 208:
Výhoda Dornieru v nízkych výškach sa ukázala byť diskutabilnou 7. septembra 1940, keď Luftwaffe prešla k celkovému bombardovaniu Londýna zo stredných výšok. Straty sa zvyšovali a 15. septembra 1940 prišli tri bojové skupiny vybavené Do 17, o 23 zostrelených a 13 poškodených lietadiel. Medzi zostrelenými strojmi bol aj známy Dornier '''Do 17 Z-2''', s označením '''F1+FH''' patriaci jednotke KG 76, ktorého časť spadla na nádvorie [[Victoria Station]] a vyústil v blahoprajnú nótu holandskej kráľovnej Wilhelmíny, ktorá bola svedkyňou udalosti.
Významná udalosť sa odohrala 15. septembra 1940, dnes známym ako „deň Bitky o Britániu“. Medzi zostrelenými nemeckými strojmi bol aj Dornier Do 17 '''F1+FS''', nájdený v poli blízko [[Shoreham|Shorehamu]].
Straty Do 17 v auguste a septembri boli značné. V auguste 1940 bolo stratených 54 Dornierov a ďalších 20 odpísaných, v dôsledku technických problémov a nehôd. V septembri bolo stratených ďalších 50 strojov, spolu s 31 ks Do 17 a ich posádkami nezvestnými. V októbri Luftwaffe stratila 35 strojov. Dodatočná výzbroj ôsmich guľometov nainštalovaných na zlepšenie obrany sa ukázala ako neschopná odraziť útoky stíhačiek.
Riadok 214:
Boje pokračovali do októbra, kedy sa Luftwaffe koncentrovala na nočné útoky, ktoré vykonávali jednotky vybavené Heinkelmi He 111 a Junkersmi Ju 88, ktoré mali väčšiu nosnosť a vyššiu rýchlosť. Straty Do 17 v Bitke o Britániu boli stanovené medzi 132 a 171, čo je najnižšie percento zo všetkých troch typov nemeckých bombardérov.
Po zavedení Junkersu Ju 88 a zaradenia produkcie nového Dornieru Do 217, boli dni Do 17 zrátané, a výroba sa zastavila v polovici roku 1940. Aj napriek ukončeniu výroby sa Dornier zúčastnil vo
=== [[Balkánske ťaženie]] ===
Najprv pronemecká [[Juhoslávia]] vyzerala byť pripravená pripojiť sa k štátom Osi, no vojenský puč zvrhol vládu a vyhlásil neutralitu. Rozhnevaný [[Hitler]] prikázal dobyť Juhosláviu útokom. Juhoslovania si na konci roka 1940 objednali dvadsať '''Do 17 Ka-2'''. Tieto stroje sa líšili od nemeckých Dornierov osaedenými motormi, ktorými boli francúzske [[Gnome-Rhône Mistral Major]] a ďalšie odlišnosti zahŕňali zahraničné prístroje a zbrane. V roku 1940 postavili Juhoslovania 50 ks týchto strojov v licencii, no väčšina bola stratená počas ťaženia.
Riadok 221:
=== [[Východný front]] ===
Po úspešnom zakončení Balkánskeho ťaženia sa začala Luftwaffe pripravovať na [[Operácia Barbarossa|operáciu Barbarossa]], inváziu do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V tom čase sa bojové skupiny už väčšinou prezbrojili na [[Junkers Ju 88]] a Do 17 hral len malú úlohu. Boli nasadené len 2 prieskumné letky vybavené Dorniermi. Jednotka KG 2, ostala jedinou plne operačnou zložkou Luftwaffe, vybavenou Dorniermi. Najvýznamnejšia akcia Do 17 na Východnom fronte sa udiala 23. – 24. júna pri [[Grodno|Grodne]]. Veliteľ sovietskeho západného frontu, armádny generál [[Dimitrij Pavlov]], sa pokúsil o protiútok proti skupine ''Panzergruppe 3'', ktorej velil [[Hermann Hoth]]. Nadvláda vo vzduchu a takmer žiaden vzdušný odpor, umožnili Dornierom Do 17 jednotky III./KG 2, zničiť kolóny sovietskej pechoty. S pomocou iných jednotiek, Luftwaffe hlásila zničenie 105 sovietskych tankov. Sovietsky 6. a 11. mechanizovaný zbor, spolu s 6. zborom kavalérie bolo zničených. Za mimoriadnu úspešnosť, obdržal veliteľ 9./KG 2, [[Walter Bradel]] rytiersky kríž k
Obmedzenia Do 17 v podobe krátkeho doletu a malej nosnosti sa opäť prejavili aj na východnom fronte. Rozloha nového dejiska bojov znamenala ďalšie zníženie bojovej hodnoty stroja a tak v bol v priebehu roka 1941 postupne vyradený z úlohy bombardéra. Zvyšné stroje boli použité na testovanie nových technológií a na nácvik v leteckých školách, zatiaľ čo ostatné boli odovzdané spriateleným krajinám, v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.
Riadok 227:
=== Nočný stíhač ===
Počas kampane na obranu ríše, bol Do 17 až do roku 1944 nasadený tiež ako nočná stíhačka. Najmenej desať '''Do 17Z''' bolo upravených, pričom jeden '''Do 17Z-7''' a deväť '''Do 17Z-10''' slúžilo takmer 2 roky v úlohe nočnej stíhačky, pričom boli zaradené v obrannom systéme vytvorenom [[Josef Kammhuber|Josefom Kammhuberom]], ktorý bol známy ako „''Kammhuberova línia''“. Posádkami bol však považovaný za menejcenný v porovnaní s Junkersom Ju 88C. V tejto úlohe slúžil taktiež [[ Dornier Do 215|Do 215]]. Napriek tomu na Do 17 a Do 215 lietalo niekoľko nočných stíhacích [[Letecké eso|es]], ako napríklad [[Helmut Wolterdorf]]. Všetky zvyšné Do 17Z-10 boli stiahnuté z prvej línie počas leta [[1942]]. Boli buď použité na náhradné diely alebo preradené do leteckých škôl nočných stíhačov.
=== Ťahač klzákov ===
Po stiahnutí z bojových operácii boli Do 17 od začiatku roka 1942 preradené na ťahanie klzákov so zásobami. Prvá výsadková skupina (''I./Luftlandegeschwader – LLG) 1'', dorazila príliš neskoro, aby mohla zásobovať obkľúčených Nemcov v [[Stalingradský kotol|Stalingradskom kotle]], no pomohli pri zásobovaní 17. armády, ktorá sa stiahla na [[Kubáň]] začiatkom roka [[1943]]. Zásoby boli dodané klzákmi [[DFS 230]]. Medzi 29. januárom a 30. marcom 1943 bolo pri týchto operáciách stratených 5 Dornierov Do 17.V priebehu októbra 1943 pomohla ''Luftlandegeschwader 1'' zásobovať a čiastočne evakuovať nemeckú 17. armádu z Kubáne. Začiatkom roka 1945 bolo v jednotkách ''Schleppgruppen 1'' a 2 stále ešte niekoľko strojov Do 17.
Dňa 10. júla 1943, zhromaždila jednotka I./LLG 1 na svojej základni [[Lézignan]]-[[Corbières]] vo Francúzsku 52 ks Dornierov Do 17 a 136 ks klzákov DFS 230. Dňa 10. novembra 1943 mala na svojej základni v [[Štrasburg|Štrasburgu]] 36 ks Do 17 a 195 ks DFS 230, no len 14 ks Do 17 a 12 ks DFS 230 bolo letuschopných. Dňa 21. júla 1944 dotiahli Do 17 dva letky of I./LLG 1 s vojakmi nad plošinu [[Vercors]], kde francúzske hnutie odporu vyhlásilo Vercorskú republiku. Do 1. septembra 1944 sa I./LLG 1 vrátila na svoju základňu v Štrasburgu, no ostalo jej len 20 ks Do 17 a tak bola zanedlho rozpustená.
== Špecifikácie (Do 17 E-1) ==
| |||