Colette: Rozdiel medzi revíziami

<br />Tvorba Gabrielle po oprostení sa od vplyvu jej prvého manžela nadobudla väčšiu celistvosť.<br /> Gabrielle sa v roku [[1936]] stala členkou Kráľovskej belgickej akadémie, v roku [[1944]] členkou Goncourtovej akadémie a neskôr jej bol dokonca udelený rádRád čestnej légie. O jej mimoriadnej významnosti svedčí aj fakt, že ako prvá žena vo Francúzsku mala po smrti štátny pohreb, ktorý sa konal na veľkom čestnom nádvorí [[Palais-Royal]].

Gabrielle sa narodila v dedinke Saint-Sauveur-en-Puisaye, [[Yonne]], v burgunskejburgundskej časti [[Francúzsko|Francúzska]]. Jej otec bol vyslúžilyvyslúžilý armádny kapitán, Jules-Joseph Colette, ktorý mal miestne politické ambície. Matka Adele Eugenie Sidonie Landoy, známa ako 'Sido' sa venovala knihám a záhrade. Gabrielle mala pokojné, krásne a šťastné detstvo vo vidieckom prostredí, čo sa odráža aj v niektorých scénach z jej románov. Gabrielle mala iba základné vzdelanie získané v ľudovej škole a knižnici rodičov.<br />

V roku [[1893]] sa vydala za o štrnásť rokov staršieho publicistu a autora bulvárnych románikov Henryho Gauthiera Villarsa (známy pod literárnýmliterárnym menom Willy).

Hoci svoju prvotinu Claudine v škole, napísala rok a pol po svadbe, prvý krát bola vydaná až v roku [[1900]]. Príbeh o Claudine napísala na popud manžela: <br />

Nasledovali Claudine v manželstve [[1902]] a Claudine odchádza [[1903]], ktoré rovnako kopírovali a vlastne opisovali vdo istej mieremiery jej život a jej túžbu, ktoré sa rozchádzali so skutočnosťou.

V roku [[1906]] sa Gabrielle rozvádza s Willym, sklamaná z jeho nekonečných nevier. Toto rozhodnutie pre ňu nebola jednoduché, ako sama priznala: <br />''"My dievčatá z vidieka sme mali hrozitánsku a málo možnú predstavu o úteku z manželstva"''. Gabrielle nachádza pokoj na vidieku. Krátko nato v [[1907]] sa vrhla na hudobnú kariéru a nastúpila do hudobnej siene v [[Paríž]]i. S Mathilde de Morne účinkuje v pantomíme s názvom Reve d'Egypte v [[Moulin Rouge]]. Gabrielline vystúpenia na scéne vzbudzovali rozruch a pohoršeniapohoršenie. Mala niekoľko lesbických pomerov s neterou Napoleona III, markízou de Belboeuf, zvanou Missy, s talianskou spisovateľkou Gabriele d'Annunzzio a niekoľko ďalších.<br />

V týchto rokoch vznikajú ešte poznamenané nezrelosťou a rozčarovaním z odchodu od manžela Citové zátišie [[1907]], Samopašná naivka (Minnie [[1909]]), Rozhovory zvierat [[1907]], Úponky revyrévy [[1908]]. V roku [[1910]] napísala román Tuláčka (LA Vagabond), príbeh o herečke, ktorá sa vzdá milovaného muža, aby mohla viesť nezávislý život.<br /> Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], prenechala majetky svojho manžela v St. Melo na nemocnicu pre ranených, za čo v roku [[1920]] dostala ChevalierovúČestného légiurytiera ctilégie (Chevalier of the Legion of Honour). Za svojho druhého manžela Henri de Jouvenela, redaktora novín, sa vydala v roku [[1912]]. Narodila sa im dcéra Colette de Jouvenel. Podľa jej slov Gabrielle deti nechcela, a Colette bola rodičmi zanedbávaná. Starala sa o ňu jej anglická pestúnka. <br />Počas jej druhého manželstvo sa šírili klebety o vzťahu Gabrielle a jej nevlastného syna Bertranda de Jouvenel. V roku [[1920]] napísala román Miláčik (Chéri) z pohľadu pohlavne neskúseného mladého muža.

V roku [[1924]] sa vydala tretí krát za MauriceMauricea GoudeketGoudeketa. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] Gabrielle ukrývala niekoľko jeho priateľov, aj jeho, pred Nemcami, pretože bol [[Žid]]. Maurice vydal knihu o Gabrielle „V blízkosti Colette, intímný portrét geniálnej ženy ([[1957]], [[New York]]).<br />

Gabriellin život bol plný škandálov, vrátane lesbických vzťahov, ale už počas života získala oficiálne aj neoficiálne uznanie. Stala sa členkou Kráľovskej belgickej akadémie, Goncourtovej akadémie, získala RadRád čestnej légie.

Zomrela [[3. august]]a [[1954]] v [[Paríž]]i. Mala štátny pohreb, hoci jej boli pre rozvod zamietnuté rímsko - katolíckékatolícke obrady.

# Claudine cv manželstve, (Claudine en ménage [[1902]])

# L'enfant et les sortilèges ([[1917]], Ravellibretto opera librettoRavelovej opery)

# Paradis terrestre , withs photographsfotografiami byIzisa Izis BidermanasBidermanasa ([[1953]])