Colette: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
ASPR (diskusia | príspevky)
d preklepy
Igi (diskusia | príspevky)
gramatika
Riadok 35:
}}
'''Gabrielle-Sidonie Colette''' ([[28. január]] [[1873]], [[Saint-Sauveur-en-Puisaye]], [[Francúzsko]] - † [[3. august]] [[1954]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bola jedna z najvýznamnejších francúzskych [[spisovateľ|spisovateliek]] románov. Najznámejšou je jej prvotina Claudine (Claudine v škole [[1900]], Claudine v Paríži), ktorú napísala na popud svojho prvého manžela a po prvý krát vyšla pod jeho menom Willy. V prvom okamihu vyvolala kniha škandál.
<br />Tvorba Gabrielle po oprostení sa od vplyvu jej prvého manžela nadobudla väčšiu celistvosť.<br /> Gabrielle sa v roku [[1936]] stala členkou Kráľovskej belgickej akadémie, v roku [[1944]] členkou Goncourtovej akadémie a neskôr jej bol dokonca udelený rádRád čestnej légie. O jej mimoriadnej významnosti svedčí aj fakt, že ako prvá žena vo Francúzsku mala po smrti štátny pohreb, ktorý sa konal na veľkom čestnom nádvorí [[Palais-Royal]].
 
== Život ==
== Detstvo ==
Gabrielle sa narodila v dedinke Saint-Sauveur-en-Puisaye, [[Yonne]], v burgunskejburgundskej časti [[Francúzsko|Francúzska]]. Jej otec bol vyslúžilyvyslúžilý armádny kapitán, Jules-Joseph Colette, ktorý mal miestne politické ambície. Matka Adele Eugenie Sidonie Landoy, známa ako 'Sido' sa venovala knihám a záhrade. Gabrielle mala pokojné, krásne a šťastné detstvo vo vidieckom prostredí, čo sa odráža aj v niektorých scénach z jej románov. Gabrielle mala iba základné vzdelanie získané v ľudovej škole a knižnici rodičov.<br />
V roku [[1893]] sa vydala za o štrnásť rokov staršieho publicistu a autora bulvárnych románikov Henryho Gauthiera Villarsa (známy pod literárnýmliterárnym menom Willy).
 
=== Claudine ===
[[File:Claudine_ecole_colette.jpg||left|180px]]
Hoci svoju prvotinu Claudine v škole, napísala rok a pol po svadbe, prvý krát bola vydaná až v roku [[1900]]. Príbeh o Claudine napísala na popud manžela: <br />
''„mali by ste hodiť na papier spomienky z ľudovej školy. Nebojte sa pikantných detailov, mohol by som z toho niečo vytĺcť. Naše finančné zásoby poklesli...“'' Tento manželov argument ju však k tomu neprinútil. Napriek tomu sa však Gabrielle vrhla do písania a Claudine bola krátko nato na svete. Gabrielle napísala Claudine ako útek od depresii k šťastným spomienkam z detstva.<br />
 
Riadok 51:
Nasledovala Claudine v [[Paríž]]i, román najviac deformovaný spoluprácou s Willym. Tento druhý príbeh silne pripomína autorkin život (vydaj za staršieho muža, príchod do Paríža, opustenie vidieka a smútok za detstvom na vidieku), autorkin muž je tu zobrazený nie v roli manžela. Do tejto úlohy Gabrielle obsadila Renouda, predstavu autorkinej tajnej túžby.<br />
 
Nasledovali Claudine v manželstve [[1902]] a Claudine odchádza [[1903]], ktoré rovnako kopírovali a vlastne opisovali vdo istej mieremiery jej život a jej túžbu, ktoré sa rozchádzali so skutočnosťou.
Prvá Claudine vyšla pod menom jej manžela Willyho, ďalšie publikovali pod spoločným menom, až neskôr sa usúdilo, že Willyho podiel na Claudine je nepatrný a teda autorkou Claudine je Gabrielle.<br />
 
=== Rozvod a druhé manželstvo ===
[[File:ColetteReveEgypte1907.JPG|right|210px]]
V roku [[1906]] sa Gabrielle rozvádza s Willym, sklamaná z jeho nekonečných nevier. Toto rozhodnutie pre ňu nebola jednoduché, ako sama priznala: <br />''"My dievčatá z vidieka sme mali hrozitánsku a málo možnú predstavu o úteku z manželstva"''. Gabrielle nachádza pokoj na vidieku. Krátko nato v [[1907]] sa vrhla na hudobnú kariéru a nastúpila do hudobnej siene v [[Paríž]]i. S Mathilde de Morne účinkuje v pantomíme s názvom Reve d'Egypte v [[Moulin Rouge]]. Gabrielline vystúpenia na scéne vzbudzovali rozruch a pohoršeniapohoršenie. Mala niekoľko lesbických pomerov s neterou Napoleona III, markízou de Belboeuf, zvanou Missy, s talianskou spisovateľkou Gabriele d'Annunzzio a niekoľko ďalších.<br />
V týchto rokoch vznikajú ešte poznamenané nezrelosťou a rozčarovaním z odchodu od manžela Citové zátišie [[1907]], Samopašná naivka (Minnie [[1909]]), Rozhovory zvierat [[1907]], Úponky revyrévy [[1908]]. V roku [[1910]] napísala román Tuláčka (LA Vagabond), príbeh o herečke, ktorá sa vzdá milovaného muža, aby mohla viesť nezávislý život.<br /> Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], prenechala majetky svojho manžela v St. Melo na nemocnicu pre ranených, za čo v roku [[1920]] dostala ChevalierovúČestného légiurytiera ctilégie (Chevalier of the Legion of Honour). Za svojho druhého manžela Henri de Jouvenela, redaktora novín, sa vydala v roku [[1912]]. Narodila sa im dcéra Colette de Jouvenel. Podľa jej slov Gabrielle deti nechcela, a Colette bola rodičmi zanedbávaná. Starala sa o ňu jej anglická pestúnka. <br />Počas jej druhého manželstvo sa šírili klebety o vzťahu Gabrielle a jej nevlastného syna Bertranda de Jouvenel. V roku [[1920]] napísala román Miláčik (Chéri) z pohľadu pohlavne neskúseného mladého muža.
Rozviedla sa v roku [[1924]] a o dva roky nato napísala Smrť miláčika (La Fin de Chéri [[1926]]).
 
=== Tretie manželstvo ===
[[File:Jacques_Humbert_-_Colette.jpg|left|165px]]
V roku [[1924]] sa vydala tretí krát za MauriceMauricea GoudeketGoudeketa. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] Gabrielle ukrývala niekoľko jeho priateľov, aj jeho, pred Nemcami, pretože bol [[Žid]]. Maurice vydal knihu o Gabrielle „V blízkosti Colette, intímný portrét geniálnej ženy ([[1957]], [[New York]]).<br />
V roku [[1927]] bola Gabrielle velebená ako najväčšia francúzska spisovateľka.
Jej najobľúbenejší román Gigi [[1944]], bol hraný na [[Broadway]]i.
Riadok 69:
 
== Ocenenia ==
Gabriellin život bol plný škandálov, vrátane lesbických vzťahov, ale už počas života získala oficiálne aj neoficiálne uznanie. Stala sa členkou Kráľovskej belgickej akadémie, Goncourtovej akadémie, získala RadRád čestnej légie.
Počas posledných 20 rokov svojho života trpela artritídou.
Zomrela [[3. august]]a [[1954]] v [[Paríž]]i. Mala štátny pohreb, hoci jej boli pre rozvod zamietnuté rímsko - katolíckékatolícke obrady.
 
== Tvorba ==
# Claudine v škole, (Claudine à l'École [[1900]])
# Claudine v Paríži, (Claudine à Paris [[1901]])
# Claudine cv manželstve, (Claudine en ménage [[1902]])
# Claudine odchádza, (Claudine s'en va [[1903]])
# Rozhovory zvierat, (Dialógy de Bêtes [[1904]])
Riadok 82:
# Tuláčka, (La Vagabond [[1911]])
# L'Envers du music hall ([[1913]])
# L'enfant et les sortilèges ([[1917]], Ravellibretto opera librettoRavelovej opery)
# Mitsou, (Mitsu [[1919]])
# Miláčik, (Chéri [[1920]])
Riadok 97:
# L'Étoile Vesper ([[1947]])
# Le Fanal Bleu ([[1949]])
# Paradis terrestre , withs photographsfotografiami byIzisa Izis BidermanasBidermanasa ([[1953]])
 
== Iné projekty ==