Lýdia (Malá Ázia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: zh-classical:呂底亞 is a good article |
preklepy |
||
Riadok 12:
Moc Lýdie najviac vzrástla za vlády kráľa [[Kroisos|Kroisa]] (560-546 pred Kr.), ktorý využil vzostup gréckeho námorného obchodu. Postupne vytláčal [[Feničania|Feničanov]] z východnej časti Stredozemného mora a Lýdia sa stala prostredníkom tovarovej výmeny medzi gréckym a východným svetom. Využila pritom aj svoje bohaté náleziská [[zlato|zlata]]. Z Lýdskeho zlata sa už v roku 660 pred Kr. začali po prvý raz na svete raziť [[minca|mince]].
Kráľ [[Kroisos]], legendárny boháč a údajne obeť zle vyloženej veštby delfskej Pýtie, ktorá mu
Po vpáde [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] v roku 334 pred Kr. sa Lýdia stala súčasťou jeho ríše a neskôr súčasťou ríše Seleukoucov. Potom patrila do gréckeho [[Pergamon|Pergamského kráľovstva]]. Počas gréckej hellenistickej doby sa v Lýdií usadilo veľké množstvo [[Gréci|Grékov]] z rôznych končín stredomoria, ktorí tu založili grécke mestá ako [[Alasehir|Filadelfia]] či [[Thyatira]] a usadili sa aj v starých lýdskym mestách, aj v [[Sardy|Sardách]]. Gréci sa s Lýdmi pomiešali a
V 15. stor. oblasť definitívne ovládli Turci. Počas tureckej doby väčšina dovtedy gréckych obyvateľov prestúpilo na islam a poturčilo sa. [[Turci]] zničili aj mesto [[Sardy]], ktoré dovtedy prosperovalo. Územie Lýdie patrilo pod správu mesta [[Aydin]]. Do roku 1923 tu žila menšina kresťanských [[Gréci|Grékov]]. Niektorí z nich boli potomkovia pôvodného obyvateľstva ktoré tu žilo pred príchodom Turkov, iní sem prišli v 16.-18. stor. z [[Egejské ostrovy|Egejských ostrovov]] a z pevninského [[Grécko|Grécka]]. Gréci sa starali
==Zdroje==
* [[Herodotos]], ''Historia 1,74.''
|