|
== Víťazný generál ==
V októbri roku [[1795]] Napoleon Bonaparte slúžil v Paríži, kde rojalisti zorganizovali vyzbrojený protest proti [[Národný konvent|Národnému konventu]]. Napoleon dostal príkaz na obranu Konventu v paláci Tuileries. S pomocou mladého jazdeckého dôstojníka [[Joachim Murat|Joachima Murata]], ktorý sa mu neskôr stal švagrom, sa zmocnil diel. Krvavo potlačil povstanie rojalistov a týmto činom na seba pritiahol veľkú pozornosť, zvlášť na svojho vedúceho Barrasa. Počas nasledujúcich týždňov sa romanticky naviazal na Barrasovu bývalú milenku Josephine de Beauharnais s ktorou sa oženil [[9. marec|9. marca]] [[1796]].
=== Talianske ťaženie v rokoch 1796–1797 ===
Pár dní po jeho manželstve dostal Napoleon príkaz veliť francúzskej armáde v Taliansku. Jeho vpád do Talianska bol úspešný a [[10. máj]]a [[1796]] v [[bitka pri Lodi|bitke pri Lodi]] získal prezývku ''Malý kaprál'' (le petit caporal), bol to výraz odrážajúci jeho kamarátstvo k svojim vojakom z ktorých dokonca všetkých poznal podľa mena. Nasledovala bitka pri Miláne
[[15. mája]] 1796, potom víťazstvo pri Arcole a Rivoli.
Ďalej sa vydal s armádou do [[Rakúsko|Rakúska]] cez [[Lombardia|Lombardiu]] a porazil pápežské štáty. Pretože [[pápež]] [[Pius VI.]] protestoval proti zavraždeniu Ľudovíta XVI. Francúzsko sa mu pomstilo tým, že pripojilo k svojmu územiu dve malé pápežské teritóriá. Napoleon ignoroval požiadavku od Direktória, aby pochodoval s vojskom na Rím a zosadil pápeža. Stalo sa to až v nasledujúcom roku, keď sa generál Berthier zmocnil [[Rím]]a a posadil pápeža [[20. február]]a do väzenia.
Na začiatku roku [[1797]] viedol Napoleon silnú francúzsku armádu do Rakúska a prínutil tak Rakúsko uzavrieť mier v [[Campo Formio]]. Tento mier poskytol Francúzsku kontrolu nad väčšou časťou severného Talianska. Ďalej bolo donútené vymeniť Lombardiu a Belgicko za [[Benátky]], [[Istria|Istriu]] a [[Dalmácia|Dalmáciu]]. Napoleon tak pochodoval do Benátok a prinútil ich kapitulovať a ukončil ich viac než 1000 ročnú nezávislosť. Presnejšie, založil na ich území novú [[Benátska republika|profrancúzsku republiku]], ktorú ale v tajnej dohode v Leobene nechal napospas Rakúsku. Neskôr v roku [[1797]] sa Napoleon postaral o mnoho území v Taliansku, ktoré Francúzsko ovládalo.
Napoleonove pozoruhodné série vojenských triumfov boli výsledkom jeho schopnosti používať encyklopedické znalosti na formovanie vojenských myšlienok k skutočným situáciám. Ako príkladom je používanie delostrelectva k podpore pešieho pluku. Napoleon to popísal takto: „Bojoval som v šesťdesiatich bitkách a nenaučil som sa nič, čo som nevedel na začiatku.“ Napoleon bol taktiež pánom inteligencie a podvodu a mal zvláštny zmysel, kedy a kam udrieť na nepriateľa. Často vyhrával bitky sústreďovaním sa na súperove jednotky a nič netušiaceho nepriateľa pozoroval zvedmi, ktorí mu nosili správy o pozícii súperových jednotiek, tak nepriateľa napádal svojimi dobre rozmiestnenými a ukrytými vojakmi. Počas talianskej kampane sa podarilo Napoleonovej armáde zajať 160 000 vojakov a zmocniť sa 2000 diel. Kampani sa podarilo prelomiť tradičné štandardy vojenskej taktiky z [[18. storočie|18. storočia]] a nastoliť novú éru vo [[dejiny vojenstva|vojenskej histórii]].
Vo francúzskej kampani sa generál Napoleon Bonaparte stal vplyvným človekom vo francúzskej politike. Bol publikovaný v dvoch novinách, ktoré vychádzali pre vojenské jednotky v jeho armáde, ale široko obliehali aj francúzsku spoločnosť. V máji 1797 bol publikovaný v parížskych novinách s nadpisom: ''Le Journal de Bonaparte et des hommes vertueux''. V polovici roku 1797 sa konali voľby, ktoré sa postarali o zväčšenie sily rojalistov Barrasasom a jeho spojencov. Rojalisti začali postupne útočiť na Napoleona a podkopávať jeho autoritu tým, že jednali s Rakúšanmi. Napoleon poslal generála Augereau do Paríža viesť prevrat a [[4. septembra]] očistil Paríž od rojalistov. Napoleon postupoval k mierovým vyjednávaniam s Rakúskom, potom sa vrátil do Paríža ako víťazný hrdina s dominantnou silou vo vláde ďaleko viac populárny ako niekto z Direktoriátu.
=== Egyptská expedícia 1798-1799 ===
[[Súbor:Jean-Léon Gérôme 003.jpg|náhľad|vpravo|250px|Napoleon pred [[Veľká sfinga|Sfingou]]]]
V marci [[1798]] navrhol Napoleon expedíciu do [[Egypt]]a, provincie [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], za účelom chrániť francúzske obchodné záujmy a podkopávať britský prístup do [[India|Indie]]. Aj keď Direktoriát s cenou a rozsahom tejto výpravy nebol veľmi spokojný, pohotovo súhlasil s plánom za účelom odstrániť populárneho generála z centra moci.
Neobvyklou stránkou egyptskej expedície bolo zahrnutie veľkej skupiny vedcov do francúzskej armády. Po vylodení na pobreží Egypta sa odohrala [[bitka pri Pyramídach|prvá bitka s Mamelukami]], dávnou veľmocou na Strednom Východe, približne 6,5 kilometra od pyramíd. Najvýznamnejším objavom bolo nájdenie [[Rosettská doska|Rosettskej dosky]]. Táto doska je považovaná ako zdroj Napoleonovej oddanosti k princípom osvietenectva a cudzej práce ako majstrovským kúskom propagandy imprelialistických motívov invázie. Vo veľkom neúspešnom úsilí získať podporu egyptského ľudu, sa Bonaparte vyhlásil za osloboditeľa egyptského ľudu spod vlády Osmanskej ríše.
Napoleonove vojsko bolo značne prečíslené jazdectvom Mamelukov (25 000 ku 60 000), Napoleon však strategicky vyšiel na vrchol hory. Muži vo vojsku sa tu následne sformovali do dutých štvorcov s tvárou na cieľ. Túto taktiku zvolil preto, aby držal delá a dodávky bezpečne na vnútornej strane, zatiaľ čo vojaci mohli strieľať na všetky strany na vrchnej strane. Tento ťah bol veľmi účinnou obranou proti domorodým Egypťanom. Celkovo stratil Napoleon 300 mužov, zatiaľ čo zabil približne 6000 domorodcov.
Zatiaľ čo bitka na súši roznášala správy o skvelom víťazstve Francúzov, britské loďstvo si to vykompenzovalo na mori. Lode, ktoré sa odčlenili od Napoleona a jeho armády, sa plavili späť do Francúzska, ale bojové loďstvo zostalo pri Napoleonovi k podpore na pobreží. [[1. august]]a britská flotila našla bojové loďstvo kotviace v silnom obrannom postavení v zálive [[Abukir]]. Putujúca britská flotila zaútočila pod vedením [[Horatio Nelson|Horácia Nelsona]] na francúzske lode, podarilo sa im zničiť a obsadiť všetky plavidlá okrem dvoch: Guillaume Tell s admirálom [[Pierre-Charles Villeneuve]] a Généreux, ktorá unikla.Bonaparteho expedícia sa zmocnila ostrova [[Malta]] [[9. jún]]a a potom sa vylodila [[1. júl]]a v [[Alexandria|Alexandrii]], pretože sa chcela dočasne vyhýbať prenasledovaniu zo strany britského kráľovského loďstva.
Guillaume Tell bola onedlho lapená počas britského obsadenia Malty. Mnohí pripisujú vinu za porážku francúzskej armády v [[bitka pri Níle|bitke pri Níle]] francúzskemu admirálovi [[Francois-Paul Brueys]], ktorý pristúpil s neúspešnou obrannou stratégiou. Francúzske lode boli taktiež postihnuté nedostatkom pracovníkov, dôstojníci boli demoralizovaní a Nelsonov útok bol prekvapením. Celkom sa Britom podarilo zabiť približne 1 700 Francúzov a stratili pri tom len okolo 250 mužov. Napoleon sa po vylodení na súš musel uspokojiť s čiastočným splnením svojich cieľov - síce posilnil francúzsku moc nad Egyptom, cieľ zväčšiť vplyv Francúzska v Stredozemnom mori mohol sotva vyhlásiť za splnený. Počas svojej výpravy navyše čelil veľkému množstvu povstaní v rámci svojho vojska.
Na začiatku roku [[1799]] viedol Napoleon armádu do osmanskej provincie v okolí [[Damask]]u na území dnešnej južnej [[Sýria|Sýrie]] a severného [[Izrael]]a a porazil početnejšie turecké vojská v niekoľkých bitkách, jeho armáda však bola oslabená chorobami a nedostatkami zásob. Napoleon nebol schopný poraziť pevnosť [[Acre]] a tým bol prinútený v máji k návratu do Egypta. Za účelom urýchliť postup, rozhodol sa Napoleon pre kontroverzný krok tým, že zabíjal väzňov a ľudí postihnutých [[mor]]om. [[25. júla]] bol Napoleon späť v Egypte a porazil osmanskú armádu v Abukire, čím si čiastočne napravil reputáciu z porážky v námornej bitke z predchádzajúceho roku.
Egyptské ťaženie stagnovalo a zároveň sa zhoršila politická situácia doma vo Francúzsku, Napoleon sa tak v auguste [[1799]] rozhodol vrátiť do Francúzska, prenechajúc velenie v Egypte generálovi Jeanovi Babtistovi Kléberovi.
== Vládca Francúzska ==
| 